Spovede Padre Pia

Spovede Padre Pia

Ján 20:21-23: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

V Evanjeliu podľa Jána vidíme silu odpúšťania hriechov, delegovanú Ježišom Kristom na apoštolov. Právomoc (sila) odpúšťať hriechy, ktorá je prenesená na kňazov platne ordinovaným biskupmi, bude hrať poprednú rolu v živote a v zázrakoch Padre Pia. Od roku 1918 do roku 1923 Padre Pio počúval spovede od 15 až do 19 hodín každý deň. V rokoch ‘40-tych a ‘50-tych vypočul celkovo v dennom priemere o čosi menej spovedí, ale stále okolo osem až deväť hodín každý deň. [34]

Priemerná spoveď urobená Padre Piom trvala iba tri minúty. Podľa prepočtu Padre Pio vypočul dohromady približne päť miliónov spovedí. [35]

Tak veľa ľudí chcelo, aby Padre Pio vypočul ich spoveď, že v princípe museli čakať dva alebo tri týždne než sa dostali na radu. [36] Počet ľudí bol tak veľký, že bolo nevyhnutné otvoriť kanceláriu na vydávanie lístkov. Lístky boli očíslované; značili to, kde ľudia stáli v rade na spoveď od Padre Pia. [37] Tento číslovací systém začal fungovať od januára 1950. [38] Bolo takisto pravidlom, že ste nesmeli ísť na spoveď k Padre Piovi viac než raz v priebehu ôsmych dní.

Jeden muž z Padua, ktorý chodieval na spoveď k Padre Piovi, sa snažil dostať na spoveď znova pred uplynutím osemdňovej čakacej lehoty. Za účelom skrátenia čakacej lehoty klamal ohľadom dní, ktoré uplynuli od jeho poslednej spovede u Padre Pia. Keď vstúpil do spovednice, Padre Pio ho poslal preč a nasilu ho obvinil z jeho lži. Potom, čo bol vyhodený von, muž povedal so slzami, „Povedal som veľa lží počas môjho života, a myslel som si, že oklamem i Padre Pia.“ [39] No Padre Pio mal nadprirodzenú vedomosť o mužovom čine.

Padre Pio vyžadoval, aby každá spoveď bola skutočným obrátením. Netoleroval nedostatok úprimnosti vo vysvetľovaní hriechov. Bol veľmi tvrdý na tých, čo si vytvárali výhovorky, hovorili bez pokory alebo im chýbalo silné predsavzatie ku zmene. Vyžadoval vďačnosť a totálnu úprimnosť od kajúcnika. Vyžadoval i skutočnú a úprimnú ľútosť srdca a absolútnu pevnosť v predsavzatiach u osoby do budúcna. [40]

Mnoho z Padre Pia kajúcnikov vydali ohromné vyhlásenie, že keď boli pri jeho spovedi, tak zažívali ten úžasný dojem byť pred sudcovským kreslom Boha. [41]

Keď kajúcnik nebol úprimný alebo len čítal z listu jeho hriechy, bez pevného odhodlania zmeniť sa, Padre Pio častokrát vyriekol „choď von“. [42] Mnoho ľudí povedalo, že Padre Pio bol ostrý a rozhorčený, že občas zavrel panel pred tvárou kajúcnika. Padre Pio často obvinil kajúcnika s ohnivou frázou. [43]

Jeden muž, ktorý bol vyhodený zo spovednice Padre Piom, povedal: „Čo za druh podlého mnícha to je? Nedal mi čas ani slovo povedať a rovno ma nazval starým prasaťom, a povedal mi, aby som vypadol!“ Ďalší človek povedal tomuto mužovi, že Padre Pio mal asi dobré dôvody nato, že s ním takto zaobišiel. „Neviem prísť nato prečo,“ povedal muž, ktorý bol vyhodený zo spovednice, a potom po krátkej pauze muž povedal: „jedine, že je to preto, že žijem so ženou, ktorá nie je moja manželka.“ [44]

Padre Pio takisto vyhodil určitých kňazov a biskupov von zo spovednice. [45] Padre Pio raz povedal kňazovi: „Keby ste vedel naplno, čo za obávajúcu sa vec je sedieť v tribunáli spovednice! My podávame Krv Krista. Musíme byť opatrní, aby sme ju nezahodili, tím, že budeme príliš zhovievaví alebo ľahkovážni.“ [46]

Iný muž šiel do spovednice k Padre Piovi, za účelom otestovať ho. Chcel vidieť, či Padre Pio dokáže spoznať, či bude klamať. Muž povedal Padre Piovi, že nechce vyznať hriechy, ale poprosiť ho o modlitbu za blízkeho. Toto nebola pravda a Padre Pio to vedel okamžite. Padre Pio mu zavrel pred tvárou a povedal mu nech odíde zo spovednice. [47]

Jedna žena, ktorá prišla po dlhom cestovaní, aby videla Padre Pia, mu vo spovedi povedala, „Padre Pio, štyri roky dozadu som stratila manžela a nebola som v kostole od vtedy.“ Padre Pio odpovedal: „Pretože ste stratili manžela, tak ste stratili i Boha? Choďte preč! Choďte preč!“, zakiaľ rýchlo zavrel dvierka na spovednici. Krátko nato po tejto udalosti, tá istá žena znovu nadobudla svoju vieru, pripisujúc to spôsobu akým Padre Pio s ňou naložil – pravdepodobne si uvedomujúc, že stanovila pripútanie sa k mužovi nad Boha. [48]

Andre Mandato hovoril o momente, keď išiel na spoveď k Padre Piovi: „Chodil som do kostola každú nedeľu, ale nemal som silnú vieru vo spoveď. Šiel som veľmi zriedka. Začal som veriť vo spoveď až potom, keď som išiel k Padre Piovi. Prvýkrát, keď som sa mu spovedal, mi povedal aké hriechy som urobil.“ [49]

Katarína Tangeriová popísala chodenie na spoveď k Padre Piovi nasledovne: „ ... Padre Pio začal stým, že sa opýtal, ako dlho tomu bolo od našej poslednej spovede. Prvá otázka nadviazala kontakt medzi Padre Piom a kajúcnikom; zrazu sa zdalo, akoby Padre Pio vedel všetko o nás. Keď naše [kajúcnikov] odpovede boli nejasné alebo neúplné, on ich opravil; mávali sme pocit, že... jeho oči mohli vidieť naše duše, akoby to skutočne bolo pred Bohom.“ [50]

Padre Pio komentoval ohľadne počtu spovedí, ktoré vypočul, a opísal, ako bol schopný toho činiť: „Boli úseky, keď som počul spovedania bez prerušenia počas 18 hodín rad radom. Nemal som moment sám pre seba. Ale Boh mi pomohol efektívne počas môjho poslania. Cítim silu dať nabok všetko, len nech sa duše vrátia k Ježišovi a milujú Ježiša.“ [51]

John McCaffery išiel na spoveď k Padre Piovi a napísal o jeho neobyčajnom zážitku. McCaffery chcel po Padre Piovi, aby sa pomodlil za nejakých jeho kamarátov. McCaffery spomína: „No a počas pauzy som začial hovoriť: „A potom Padre...“, ale on ma prerušil a s úsmevom povedal: „Áno, mám si spomenúť na vašich kamarátov takisto!““ [52]

Žena menom Nerina Noe šla k Padre Piovi na spoveď. Povedala mu, že rozmýšľala s prestaním fajčiť; nečakala takú drsnú odpoveď, ktorú jej Padre Pio dal: „Ženy, ktoré fajčia cigarety, sú nechutné.“ [53]

Frederick Abresch bol jeden z tých kajúcnikov, ktorý konvertoval po tom, čo išli ľudia k Padre Piovi na spoveď. Tu sú niektoré veci, ktoré popísal ohľadom príbehu jeho ohromnej konverzie: „V novembri roku 1928, keď som šiel uzrieť Padre Pia po prvýkrát, bolo zopár rokov od chvíle, čo som prešiel z protestantizmu na katolicizmus – čo som urobil v ústrety socializovaniu sa. Nemal som vieru; aspoň teraz už rozumiem, že som bol pod ilúziou ju mať. Vychovaný vo vysoko protikatolíckej rodine a spracovaný predsudkami proti dogmám do takého bodu, že rýchla inštrukcia to nebola schopná vymazať, som bol vždy zapálený pre záhadu a mysteriózne veci.
Našiel som kamaráta, ktorý ma uviedol do mystérií špiritizmu. Avšak, celkom rýchlo som bol znavený týchto nejednoznačných správ zo záhrobia; išiel som horlivo na pole okultizmu, mágie všetkých druhov, atď. Potom som stretol muža, ktorý tvrdil s mysterióznym vzduchom, že on bol v poznaní jedinej pravdy: „teozofie.“ Rýchlo som sa stal jeho žiakom, a počas nášho ponocovania sme začali akumulovať knižky s najatraktívnejšími titulmi. So seba uspokojením a seba dôležitosťou som začal používať slová ako reinkarnácia, Logos, Bráhma, Mája, skľúčene očakávajúc nejakú novú realitu, ktorá sa mala udiať.
Neviem prečo, aj keď si myslím, že najviac zo všetkého to bolo pre ukľudnenie mojej ženy, no z času na čas som stále pokračoval s prichádzaním ku svätým sviatostiam. Toto bol stav mojej duše vtedy, keď som sa po prvýkrát dopočul o tom kapucínskom otcovi, ktorý mi bol popísaný, že je ako živý krucifix, pracujúci nepretržité zázraky.
Narastala zvedavosť... rozhodol som sa ísť a vidieť mojimi vlastnými očami... pokľakol som dolu vo spovednici [a povedal Padre Piovi, že]… bral som spoveď, že je to dobrá sociálna a edukačná inštitúcia, ale že som neveril v božskosť sviatosti vôbec... Padre, avšak s výrazom veľkého poľutovania povedal, „Heréza! Potom všetky tvoje Prijímania boli svätokrádež... musíš urobiť generálnu spoveď. Vyskúmaj svoje svedomie a spomni si, kedy si naposledy urobil dobrú spoveď. Ježiš bol viac milosrdný s tebou než s Judášom.“
Potom, pozerajúc nad moju hlavu s upriameným zrakom so silným hlasom povedal, „Pochválen buď Ježiš a Mária!“ a išiel do kostola vypočuť spovede žien, zatiaľ čo ja som zostal v sakristii veľmi dotknutý a ohromený. Moja hlava sa točila a nemohol som sa sústrediť. Stále som mal v ušiach: „Spomni si, kedy si naposledy urobil dobrú spoveď!“
S ťažkosťou som sa prijímel urobiť rozhodnutie: poviem Padre Piovi, že som bol protestant a že potom, i napriek zrieknutí sa (prekonvertovaní) som bol prekrstený (podmienečne) a všetky moje hriechy minulého života boli zmyté pomocou daru svätého krstu, predsa len, pre môj pokoj som chcel začať spoveďou od môjho detstva.
Keď sa Padre vrátil do spovednice, zopakoval mi otázku: „Takže, kedy to bolo naposledy, keď si spravil dobrú spoveď?“ Ja som odpovedal, „Otče, keď som bol...“ ale v tom momente ma Padre prerušil. Povedal „ ... ty si naposledy spravil dobrú spoveď, keď si sa vracal z tvojej svadobnej cesty, dajme všetko ostatné nabok a začnime od tadiaľ!“
Zostal som bez slov, strasený a zmeravený, a pochopil som, že sa ma dotklo nadprirodzeno. Padre mi však nedal čas na obzretie sa. Utajovaním jeho znalosti celej mojej minulosti a formou otázok, prelistoval moje chyby s precíznosťou a objasnenosťou... Potom, čo Padre priviedol všetky moje smrteľné hriechy na svetlo, s impozantnými slovami mi dal porozumieť ťažkosť týchto chýb, pridávajúc s nezabudnuteľným tónom v hlase, „Ty si spieval hymnu satanovi, zatiaľ čo Ježiš v Jeho zanietenej láske zlomil Svoj krk pre teba.“ Potom mi dal činenie pokánia a rozhrešil ma... Verím nie len v dogmy Katolíckej Cirkvi, ale i v jej najdrobnejšiu ceremóniu... zobrať preč túto vieru, človek by musel zobrať môj život takisto.“ [54]

Joe Greco, teraz veľký zanietenec pre Padre Pia, mal sen, v ktorom stretol Padre Pia na ceste a poprosil ho nech zachráni jeho chorého otca. Joeho otec sa zrazu uzdravil po sne. Aby poďakoval Padre Piovi, Joe sa rozhodol cestovať dolu (do kláštora), aby ho videl osobne. Po čakaní štyroch dní, Joe-ovi sa podarilo dostať k Padre Piovi na spoveď. Joe popísal ono stretnutie rozprávaním:
„To je, čo tomu skutočne dalo, keď ma Padre Pio uvidel, povedal: „Tak tvoj otec je v poriadku teda.“ Rozochvelo ma to, skutočne, lebo nikdy som nebol dolu na San Giovanni Rotondo predtým. Nikdy som nebol dolu v tej časti sveta a nikdy som tam nikoho nepoznal. A aj tak som mal na mysli otázku na neho, hovoril som: „bol si to ty, bol si to ty?“ a on odpovedal: „vo sne, vo sne.“ No teda, začal som sa triasť, bol som trpko vystrašený vám pravdu povediac. Ja som povedal „Áno otče... vo sne otče.“  Ja som povedal svoje hriechy, a pred daním rozhrešenia mi povedal: „teraz teda, je ešte niečo iné vieš“ [čo si nespomenul vo spovedi]. Povedal som, „teda otče, nepamätám si už nič iné.“ Padre Pio začal s popisovaním incidentu s dievčaťom v parku, keď som bol prvýkrát v armáde. Teda, prišlo to naspäť ku mne. Želal som si, aby sa zem otvorila a pohltila ma, bol som zahanbený. Potom som povedal Padre Piovi, „Áno otče, vracia sa mi to späť, a obávam sa, že som to zabudol povedať pri spovedi, som tak zahanbený.“  „Teda,“ povedal, „nesieš si tento hriech spolu so sebou od roku 1941, a miesto bol Blackburn (Anglicko), keď ti mám pravdu povedať.“ A vstal som, aby som šiel, a Padre Pio povedal, „Je niečo iné, čo si zabudol,“ a tu bol malý úsmev na jeho tvári. Ja som povedal: „Och nie otec, skutočne, už nič iné nie je, čo si viem spomenúť.“ Ja som si myslel, že to bolo ohľadne nejakého hriechu. A on povedal: „pozri do kapsy.“ I zobral som ružencové gorálky von [z mojej kapsy], dal som mu ich, a on ich požehnal a dal mi ich naspäť. A to bolo celé.“

Jeden muž povedal Padre Piovi vo spovednici: „Ale ja som pripútaný k mojim hriechom, pre mňa sú nevyhnutným spôsobom života. Pomôžte mi nájsť liečbu.“ Padre Pio mu dal modlitbu Sv. Michala Archanjela, aby hovoril každý deň po dobu štyroch mesiacov. [55]

Don Nello Castello, kňaz z Padua, Taliansko, ktorý chodieval na spoveď k Padre Piovi stovkykrát, pripomenul svoje skvelé zážitky:
„Išiel som k Padre Piovi minimálne stokrát. Pamätám si na prvýkrát, jeho slová ma obe nadchli i osvietili. Rady, ktoré mi dával, reflektovali presne moju vedomosť z celého života, obe moju minulosť i budúcnosť. Z času na čas ma prekvapil s nápoveďami, nesúvisiace s hriechmi mnou spovedanými. Ale neskoršie to udalosti objasnili a jeho rada bola prorocká. V jednej spovedi z roku 1957, hovoril päťkrát s naliehavosťou na tú istú otázku používajúc iné slová a pripomínajúc mi škaredú chybu netrpezlivosti. Nasledovne nato ma osvietil v podčiarknutých príčinách, ktoré provokovali moju netrpezlivosť. Opísal mi správanie, aké by som mal nasledovať, pre vyhnutie sa netrpezlivosti v budúcnosti. To sa stalo bez toho, aby som mu povedal slovo o probléme. Tým pádom vedel moje problémy viac než ja a poradil mi, ako ich napraviť.“ [56]

Medzi tými, ktorí prišli vidieť Padre Pia, boli hlásiaci sa neveriaci. Niektorí ho prichádzali vidieť zo zvedavosti, iní, aby zosmiešnili Padre Pia a Boha.

Dvaja slobodomurári, ktorí zahorknuto odporovali Bohu a Katolíckej Cirkvi, sa rozhodli urobiť si srandu zo spovedí Padra Pia hriechmi. Hriechmi, ktoré si jednoducho vymysleli. Ich cieľom bolo vtedy zneuctiť sviatosť pokánia. Títo muži šli ku nemu vtedy v rozličných časoch. Keď začali s vyznávaním ich vymyslených hriechov, Padre Pio ich zastavil, povedal im, že vie, čo robia, a začal im hovoriť ich skutočné hriechy, takisto i čas, miesto a ako ich spáchali. Dvaja muži boli tak uchvátení, že pár dní nato učinili pokánie ich hriešnych životov a konvertovali. [57]

Neveriaci komunista takisto prišiel k Padre Piovi na spoveď. V tom čase sa ešte nezriekol svojich diabolských presvedčení. Padre Pio ho vyhnal von zo spovednice hovoriac: „Čo robíš pred Božím tribunálom, keď neveríš? Odíď! Choď preč! Si komunista!“ [58]

Vo spovedi Padre Pio často vravel veci ako: „Prečo si zapredal svoju dušu Diablovi?... Aké nezodpovedné!... Si na ceste do pekla!... Ó ty ľahkovážny človek, choď najprv a obdrž ľútosť, a potom príď sem...!“ [59]

Jedna osoba počas spovede dávala do otázky samotnú existenciu pekla. Padre Pio reagoval, „Uveríš, keď sa tam dostaneš.“ [60]

Padre Pio zvažoval chodiť na spoveď často, mať to za niečo nevyhnutné pre rast v spirituálnom živote. Chodil na spoveď aspoň raz týždenne. Nikdy nechcel, aby jeho spirituálne deti šli bez spovede viac než desať dní. [61]

Jedného času Padre Pio dostal otázku: „Spovedáme sa zo všetkého, čo si pamätáme alebo vieme, ale možno Boh vidí i iné veci, ktoré si nemôžeme rozpomenúť?“
On odpovedal: „Keď dáme do toho [našej spovede] všetku našu dobrú vôľu a máme motív vyspovedať [všetky smrteľné hriechy]... všetky, ktoré môžeme poznať alebo si rozpamätať – milosť Boha je tak veľká, že On zhrnie a vymaže i to, čo si nemôžeme pamätať alebo vedieť.“ [62]

Pre tento dôvod, človek by mal povedať na konci spovede, „a spovedám sa i z akýchkoľvek hriechov, ktoré som zabudol a nespomenul v tejto spovedi.“

Poznámky pod čiarou:

[34] C. Bernard Ruffin, Padre Pio: The True Story , Our Sunday Visitor, Huntington, IN. p. 294.
[35] Fr. Stefano Manelli, Padre Pio of Pietrelcina , Franciscans of the Immaculate, New Bedford, MA., p. 89.
[36] Padre Pio of Pietrelcina, Walking in the Footsteps of Jesus Christ , The Leaflet Missal Company, St. Paul, MN. p. 72.
[37] Gennaro Preziuso, The Life of Padre Pio , Society of  St. Pauls, Staten Island, NY. pp. 148-149.
[38] Fr. John A. Schug, Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 122.
[39] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 30.
[40] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. pp. 40, 41.
[41] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 42.
[42] Fr. John A. Schug, Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 122.
[43] John McCaffery, Blessed Padre Pio , Roman Catholic Books, Fort Collins, CO. p. 57.
[44] John McCaffery, Blessed Padre Pio , Roman Catholic Books, Fort Collins, CO. p. 59.
[45] Fr. John A. Schug, Padre Pio , National Centre for Padre Pio, Barto, PA.  p. 133.
[46] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 41.
[47] John McCaffery, Blessed Padre Pio , Roman Catholic Books, Fort Collins, CO. p. 59.
[48] Madame Katharina Tangari, Stories of Padre Pio , TAN Books, Rockford, IL. p. 57.
[49] Patricia Treece, Quiet Moments with Padre Pio , Servant Publications, Ann Arbor, MI. #94.
[50] Madame Katharina Tangari, Stories of Padre Pio , TAN Books, Rockford, IL. p. 50.
[51] Patricia Treece, Quiet Moments with Padre Pio , Servant Publications, Ann Arbor, MI. #69.
[52] John McCaffery, Blessed Padre Pio , Roman Catholic Books, Fort Collins, CO. p. 54.
[53] Clarice Bruno, Roads to Padre Pio , Seventh Edition, National Centre for Padre Pio, Barto, PA. p. 183.
[54] Madame Katharina Tangari, Stories of Padre Pio , TAN Books, Rockford, IL. pp. 107-109.
[55] Dorothy Gaudiose, Prophet of the People , Alba House, NY, NY. p. 207.
[56] Padre Pio, The Wonder Worker, Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 30.
[57] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. XI.
[58] Radio Replies Press, Inc., Who is Padre Pio , TAN Books, Rockford, IL. p. 28.
[59] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 41.
[60] A Celebration of Padre Pio, Pray, hope and don’t worry, National Centre for Padre Pio, Barto, PA. (video)
[61] Padre Pio, The Wonder Worker , Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 41.
[62] Padre Pio, The Wonder Worker, Our Lady’s Chapel, New Bedford, MA. p. 128.