Sviatosť krstu je jedinou cestou do Cirkvi

Katolícka Cirkev vždy učila, že prijatie sviatosti krstu je jedinou cestou do Kristovej Cirkvi, mimo ktorej niet spásy.

Pápež Július III., Tridentský koncil, O sviatosti krstu a pokánia, 14. zasadnutie, 2. hlava, ex cathedra: „Ale v skutočnosti sa táto sviatosť [pokánia] zjavne v mnohých ohľadoch odlišuje od krstu. Lebo odhliadnuc od toho, že je čo do matérie a formy, ktoré tvoria podstatu sviatosti, celkom odlišná, rozhodne je isté, že vysluhovateľ krstu nemusí byť sudcom, keďže Cirkev nevykonáva súd nad nikým, kto do nej predtým nevstúpil bránou krstu. Veď prečo by som mal súdiť tých, čo sú mimo? (1 Kor 5:12) hovorí apoštol. Inak je to s domácimi viery, ktorých Kristus Pán kúpeľom krstu urobil údmi svojho tela (1 Kor 12:13).“ [1]

Táto definícia je obzvlášť významná, pretože dokazuje, že človek sa do tela Cirkvi začleňuje iba krstom vodou. Význam tohto sa vyjasní v neskorších kapitolách, kde je dokázané, že členstvo v tele je nevyhnutné k spáse.

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Exultate Deo“, 22. november 1439, ex cathedra: „Prvé miesto zo všetkých sviatostí zastáva svätý krst, ktorý je bránou do duchovného života; lebo skrze neho sa stávame údmi Krista a tela Cirkvi. A keďže smrť vstúpila do vesmíru skrze prvého človeka, ‘ak sa znova nenarodíme z vody a z Ducha, nemôžeme,’ ako hovorí Pravda, ‘vojsť do nebeského kráľovstva’ [Jn 3:5]. Matériou tejto sviatosti je skutočná a prirodzená voda.“ [2]

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 22), 29. jún 1943: „V skutočnosti iba tí majú byť započítaní medzi členov Cirkvi, ktorí obdržali kúpeľ regenerácie [krst vodou] a vyznávajú pravú vieru.“ [3]

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 27), 29. jún 1943: „On (Kristus) tiež určil, že tí, čo v neho uveria, budú skrze krst (porov. Jn 3:5) začlenení do tela Cirkvi.“ [4]

Pápež Pius XII., Mediator Dei (# 43), 20. november 1947: „Tým istým spôsobom, ako je krst v skutočnosti rozlišovacím znakom všetkých kresťanov a slúži na ich odlíšenie od tých, ktorí neboli očistení v tomto očisťujúcom prúde, a preto nie sú údmi Krista, sviatosť posvätného stavu odlišuje kňaza od ostatných veriacich, ktorí toto svätenie neprijali.“ [5]