Verte v dogmu tak, ako bola raz vyhlásená

Existuje len jeden spôsob, ako veriť dogmám: ako ich raz vyhlásila svätá matka Cirkev.

Pápež Pius IX., Prvý vatikánsky koncil, 3. zasadnutie, 4. kapitola: O viere a rozume, 1870, ex cathedra: „Preto sa musí neustále udržiavať ten význam posvätných dogiem, ktorý raz vyhlásila svätá matka Cirkev, a nikdy od tohto zmyslu nemožno ustúpiť pod zámienkou a v mene hlbšieho poznania.“[1]

Táto definícia Prvého vatikánskeho koncilu je pre dogmatickú čistotu zásadne dôležitá, pretože hlavný spôsob, akým sa diabol pokúša narušiť Kristove náuky, je taký, že ľudí „donúti“ ustúpiť (vzdialiť sa) od cirkevných dogiem, ako boli raz vyhlásené. Nie je žiaden iný význam dogmy okrem toho, ktorý uvádzajú a vyhlasujú samotné slová, a tak sa diabol snaží, aby ľudia „chápali“ a „vykladali“ tieto slová spôsobom, ktorý je odlišným od toho, ako ich vyhlásila svätá matka Cirkev.

Mnohí z nás sa potýkali s ľuďmi, ktorí sa pokúšali odvysvetliť jasný význam definícií na tému mimo Cirkvi niet spásy slovami: „Musíte im porozumieť.“ To, čo tým v skutočnosti myslia, je, že ich musíte chápať spôsobom odlišným od toho, čo uvádzajú a deklarujú samotné slová. A to je presne to, čo Prvý vatikánsky koncil odsudzuje. Odsudzuje ich vzďaľovanie sa od chápania/významu dogmy, ktorú raz vyhlásila svätá matka Cirkev, k inému významu, pod klamlivým (falošným) názvom „hlbšie chápanie“.

Okrem tých, čo argumentujú tak, že dogmy musíme „pochopiť“ spôsobom odlišným od toho, čo uvádzajú a deklarujú samotné slová, sú aj takí, ktorí, keď im predložíte dogmatické definície na tému mimo Cirkvi niet spásy, povedia: „To je váš výklad.“ Slová dogmatickej formuly neumenšujú na nič iné ako na niekoho osobný výklad. A toto je tiež heréza.

Pápež sv. Pius X., Lamentabile, Bludy modernistov, 3. júl 1907, #22: „Dogmy, ktoré Cirkev vyznáva ako zjavené, nie sú pravdami padnutými z neba, ale sú akýmsi výkladom náboženských skutočností, ktoré ľudská myseľ nadobudla prácnou snahou.“ – zavrhnuté [2]

Pápež Pius X., Lamentabile, Bludy modernistov, 3. júl 1907, #54: „Dogmy, sviatosti, hierarchia, pokiaľ ide o ponímanie aj podstatu, nie sú ničím iným ako interpretáciou a vývojom kresťanského myslenia, ktoré rozvinulo a zdokonalilo malý zárodok skrytý v Evanjeliu.“ – zavrhnuté [3]

Dogmy viery, ako napríklad mimo Cirkvi niet spásy, sú pravdy padnuté z neba; nie sú to interpretácie. Obviňovať toho, čo sa verne drží týchto právd padnutých z neba, z toho, že si vytvára „osobný výklad“, znamená vyjadriť kacírstvo.

Samým zmyslom dogmatickej DEFINÍCIE je presne a exaktne DEFINOVAŤ to, čo Cirkev myslí pod samotnými slovami formuly. Ak toto [definícia] neurobí týmito samotnými slovami vo vo formule alebo v dokumente (ako hovoria modernisti), potom zlyhala vo svojom hlavnom cieli – definovať – a bola by zbytočná a bezcenná.

Každý, kto tvrdí, že musíme interpretovať alebo porozumieť významu dogmatickej definície spôsobom, ktorý je v rozpore s jej skutočným znením, popiera celý zmysel Petrovho stolca, pápežskej neomylnosti a dogmatických definícií. Tvrdí, že dogmatické definície sú zbytočné, bezcenné a hlúpe a že Cirkev je zbytočná, bezcenná a hlúpa, keď takúto definíciu vytvorila.

Taktiež tí, čo trvajú na tom, že neomylné DEFINÍCIE musia byť interpretované nie neomylnými výrokmi (napr. teológov, katechizmov atď.), popierajú celý zmysel Petrovho stolca. Dogmatické učenie Petrovho stolca (pravdy z neba) podriaďujú prehnodnocovaniu omylných ľudských dokumentov, čím rozvracajú ich autoritu, narúšajú ich integritu a popierajú ich účel.

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 7), 15. august 1832: „...žiadna zo stanovených vecí sa nemá umenšiť; nič sa nemá meniť; nič sa nemá pridávať; ale musia sa zachovať aj čo do výrazu, aj čo do významu.“ [4]

Čiže neexistuje „striktnejší“ alebo „voľnejší“ výklad dogmy mimo Cirkvi niet spásy, ako to radi zdôrazňujú liberálni heretici; existuje len to, čo Cirkev raz vyhlásila.