Človek môže byť za potraty a členom sekty II. vatikánskeho koncilu zároveň

„...žiaden propotratový politik, bez ohľadu na to, o ako poprednú osobnosť ide, alebo na to, ako trúfale podporuje potraty, nebol exkomunikovaný (t. j. vykázaný z „Cirkvi“) antipápežmi II. vatikánskeho koncilu.“

John Kerry prijíma „Prijímanie“ v kostole II. vatikánskeho koncilu v Bostone. [1] Všimnite si zázračné zobrazenie dieťatka, ktoré vyzerá, ako keby ho Kerry jedol

Veľmi podrobne sme zdokumentovali, že sekta II. vatikánskeho koncilu je presiaknutá náboženským indiferentizmom a popierania základných katolíckych dogiem. Jediné záležitosti, o ktorých tvrdí, že ich zastáva, sú záležitosti týkajúce sa morálky a ľudskej dôstojnosti, nie otázky viery. Napríklad, zatiaľ čo je sekta II. vatikánskeho koncilu rozhodne za falošné náboženstvá, ako napríklad islam a judaizmus, tvrdí, že je proti potratom a umelej antikoncepcii.

Avšak žiaden propotratový politik, bez ohľadu na to, o ako poprednú osobnosť ide, alebo na to, ako trúfale podporuje potraty, nebol exkomunikovaný (t. j. vykázaný z „Cirkvi“) antipápežmi II. vatikánskeho koncilu. Keď sa nad touto skutočnosťou zamyslíme, pamätajte na to, že Jánovi Pavlovi II. trvalo menej než 72 hodín, než „exkomunikoval“ arcibiskupa Marcela Lefebvra za vysvätenie biskupov bez pápežského mandátu! Lefebvre týchto biskupov vysvätil, aby sa šírila tradičná latinská omša. Ján Pavol II. sa veľmi obával, že bude k dispozícii viacej tradičných latinských omší, čomu chcel zúfalo zabrániť, a tak nestrácal žiaden čas a spustil kladivo. Ak by bol on alebo Benedikt XVI. skutočne proti potratom, rýchlo by s trestom exkomunikácie zakročili proti tvrdošijným propotratovým politikom tak, ako to urobil Ján Pavol II. v prípade Lefebvra.

Najnechválnejšie známy prípad predstavoval demokratický prezidentský kandidát John Kerry. Kerry sa „chválil“ stopercentným hlasovaním za potraty a pred celým svetom sa vychvaľoval svojím propotratovým postojom, keď sa stal jednou z najznámejších osobností počas prezidentskej kampane v r. 2004. Bez prestania prijímal „Prijímanie“ v cirkvi novus ordo napriek protestovaniu miliónov ľudí hlásiacim sa ku katolíkom. Ján Pavol II. s tým neurobil absolútne nič a Benedikt XVI. nerobí nič.

Ak by mala sekta II. vatikánskeho koncilu niekoho exkomunikovať za propotratový postoj, bol by to John Kerry. Nielenže exkomunikovaný nebol, ale takmer každý jeden novus ordo biskup, ktorý sa touto záležitosťou zaoberal, odmietol povedať, že Kerrymu by sa malo čo i len odmietnuť Prijímanie. Na konci tejto kapitoly budeme uvažovať o teologických dôsledkoch tejto skutočnosti pre hierarchiu druhovatikánskej/novus ordo cirkvi.

Biskup Róbert Vasa z Bakeru (Oregon) opísal diskusiu a rozhodnutie biskupov v otázke propotratových „katolíckych“ politikov:

„Veľmi konkrétne sa položila otázka, či je odopretie Svätého Prijímania ‘nevyhnutné z dôvodu ich verejnej podpory potratov na požiadanie’.
Názor, ktorý nakoniec zbor biskupov prijal, bol taký, že takéto odopretie nie je nutne ‘nevyhnutné’, ale že takéto odopretie je určite možné a prípustné, ak sa podľa úsudku miestneho ordinára považuje za ‘najprezieravejší spôsob pastoračného konania’.“ [2]

Toto znamená, že oficiálny postoj prijatý „biskupmi“ U. S. v tejto závažnej veci bol taký, že propotratovým politikom netreba ani len odoprieť Prijímanie a že každý „biskup“ sa môže rozhodnúť sám. Toto dokazuje, že človek môže oficiálne prijímať „Prijímanie“, byť v sekte II. vatikánskeho koncilu „katolíkom“ s dobrou reputáciou a zároveň byť za potraty.

Po preskúmaní postoja, podľa ktorého „biskupi“ sami rozhodujú o tom, či tí, čo obhajujú vraždu v maternici, majú alebo nemajú dostať Prijímanie, „kardinál“ Ratzinger povedal, že je to „veľmi v súlade“ s princípmi Kongregácie pre náuku viery. [3]

Musíme pamätať na kontext, v ktorom sa k týmto záverom dospelo. V r. 2004 sa škandál propotratových „katolíckych“ politikov, ktorí prijímali „Prijímanie“ a zároveň neboli exkomunikovaní, dostal do popredia prostredníctvom „katolíckych“ médií a mnohých mainstreamových médií. Vedeli o tom všetci, no otázka znela: urobí sekta II. vatikánskeho koncilu niečo, aby tomu zabránila? Uzná druhovatikánska sekta za „katolíkov“ propotratárov alebo nie? Vyhlási, že ich samotné členstvo v „Cirkvi“ závisí od toho, či odmietnu potraty? Alebo svojim mlčaním naznačí, že v sekte II. vatikánskeho koncilu človek môže zastávať čokoľvek a nebyť exkomunikovaný? Reakciou bolo, že nič sa neurobilo. Nekonanie sa v tomto kontexte rozhodne rovnalo oficiálnemu vyhláseniu druhovatikánskej sekty, že človek môže byť katolíkom a zároveň byť za potraty.

Zosumarizujme si to: sekta II. vatikánskeho koncilu nielenže odmieta exkomunikovať propotratových politikov, ako napríklad Johna Kerryho, ale samotná hlava Kongregácie pre náuku viery, „kardinál“ Ratzinger (teraz Benedikt XVI.), súhlasila s tým, že propotratovým politikom Prijímanie odmietať netreba, čož dokázalo, že sekta II. vatikánskeho koncilu sa nedrží toho, že ide o záväznú dogmu, že človek musí byť proti potratom.

Vatikánsky štátny tajomník, „kardinál“ Angelo Sodano, udelil rytiersky titul Juliánovi Huntemu, propotratovému politikovi v Západnej Indii. [4]

„Veľmi konzervatívny“ „arcibiskup“ Denveru, Charles Chaput, sa nedrží toho, že propotratovým politikom treba odoprieť Prijímanie, ale „nevylučuje to“. Wow... on je naozaj „kladivo na heretikov“.

„Arcibiskup [z Denveru, Chaput] odmietol vylúčiť odopieranie Prijímania so slovami: ‘Odopierať niekomu Prijímanie je veľmi vážna vec. Malo by sa to vyhradiť pre mimoriadne prípady verejného pohoršenia.’“ [5]

Docela je „katolíkom“ – nie; a Chaput je podľa novus ordo štandardov radikálne konzervatívny! „Biskup“ Mengeling z Lansingu v Michigane – ďalší úplný odpadlík – kategoricky odmieta potrestať propotratovú guvernérku Granholmovú. „Biskup Mengeling teraz oficiálne médiám povedal, že NEUROBÍ NIČ, aby potrestal Granholmovú alebo akúkoľvek ďalšiu propotratovú katolícku političku/politika.“ [6] Heretik, ktorý tento článok napísal, tvrdí, že „biskup“ Mengeling sa rozišiel s Rímom (s „pápežmi“ II. vatikánskeho koncilu). Nie je to tak, pretože antipápeži II. vatikánskeho koncilu neurobili nič, aby propotratových politikov exkomunikovali alebo zabránili im prijímať „Prijímanie“. Johna Kerryho a všetkých propotratových politikov mohli veľmi ľahko a okamžite exkomunikovať, ale zámerne sa rozhodli, že tak neurobia, pretože sú to odpadlíci, ktorí v skutočnosti proti potratom nie sú.

„Kardinál“ z Baltimoru, William Keeler, tiež povedal, že Johnovi Kerrymu by sa Prijímanie odoprieť nemalo. Povedal, že nie je to úloha biskupov, aby takú vec urobili: „Nepotrebujeme, aby sa biskupi púšťali do tejto veci.“ [7] Zaujímalo by nás, čo by podľa neho „biskup“ robiť mal: pôsobiť ako bábka a premiestňovať pedofilov a potom si najímať právnikov na zjednávanie urovnania sexuálnych škandálov?

Keeler je odpadlík, ktorý tiež povedal, že by sme nemali obracať Židov, no ale to je v podstate každý novus ordo „biskup“!

Bývalý Pittsburgský odpadlík, „biskup“ Donald Wuerl, tiež nechce odoprieť Prijímanie propotratárom. „Pittsburský katolícky biskup včera povedal, že katolícki politici by nemali podporovať legalizované potraty, ale že neobhajuje, aby sa im odopieralo Sväté Prijímanie.“ [8]

„Arcibiskup“ z Cincinnati, Daniel Pilarczyk, hovorí, že propotratovým politikom by sa nemalo odmietať Prijímanie, pretože potom by ste museli odmietnuť Prijímanie každému, čo popiera akékoľvek učenie Cirkvi! Presne tak, ty odpadlík!

„Arcibiskup“ Daniel Pilarczyk: „...zdá sa mi, že treba, aby sme boli veľmi opatrní pri odopieraní sviatostí ľuďom na základe toho, čo hovoria, že veria, najmä ak ide o politické presvedčenia. Čiže Kerry si myslí, že potraty sú pre našu spoločnosť dobrá vec, povedzme. Odmietnete mu Prijímanie na základe jeho názorov? A čo ľudia, ktorým sa nepáči Humanae vitae? Čo ľudia, ktorým sa nepáči učenie Cirkvi o treste smrti alebo o homosexuálnych manželstvách? Odmietnete [Prijímanie] aj im?

Pán Allen: „Existuje kopa ľudí katolíckeho názoru, ktorá by na túto otázku povedala áno.“

„Arcibiskup“ Pilarczyk: „Viem, že existuje. Ale je tu aj otázka spravodlivosti. Zdá sa mi, že posledná vec, ktorú by chcela akákoľvek cirkev alebo akýkoľvek jej predstaviteľ či zástupca urobiť, je odoprieť niekomu sviatosti nespravodlivo. Zdá sa mi, že teraz má oveľa väčší zmysel predpokladať dobrú vôľu ľudí, predpokladať pomýlené svedomie alebo zmätené svedomie a dať im Prijímanie, lež povedať: ‘Myslím si, že si zmýšľate tak a onak.’ (...)“ [9]

„Biskup“ John Steinbock z Fresna v Kalifornii tiež neobhajuje odopieranie Prijímania propotratárom: „Kňazov a diakonov som upozornil na to, že v tomto dokumente sa nepíše, ako o tom nepravdivo informovali svetské médiá, že katolícki politici, ktorí hlasujú za potraty, nemôžu prijímať „Prijímanie“. Vôbec sa v ňom nehovorilo o katolíckych politikoch.“ [10]

„Arcibiskup“ Alexander Brunett zo Seattle povedal, že propotratárskym politikom by sa nemalo odopierať Sväté Prijímanie: „Vysluhovatelia Eucharistie by na seba nemali prevziať rozhodovanie o odopieraní Svätého Prijímanie komukoľvek, kto sa dostaví.“ [11]

„Biskup“ Joseph A. Fiorenza z Galvestonu-Houstonu mal problém s maličkou skupinou novus ordo „biskupov“, ktorí obhajovali odopieranie Prijímania:

„Ako viete, zopár biskupov urobilo verejné vyhlásenia, v ktorých uprednostňujú odopretie Svätého Prijímania katolíckym politikom, ktorí sa trvalo stavajú proti učeniu Cirkvi o najzákladnejšej otázke ľudských práv, o práve narodiť sa. Ozaj by som si želal, aby títo biskupi počkali na písomnú správu pracovného výboru. Neurobili tak a teraz mnohí ľudia žiadajú svojho vlastného diecézneho biskupa, aby sa k tejto záležitosti vyjadril.
Bez toho, aby som zachádzal do detailov pastoračných a kanonických záležitostí spojených s touto otázkou, som presvedčený, že Tradícia Cirkvi neuprednostňuje odopieranie Eucharistie ako sankciu voči katolíckym propotratovým politikom. V skutočnosti som presvedčený, že takáto sankcia by bola kontraproduktívna a v konečnom dôsledku by hnutiu za život ublížila.“ [12]

„Biskup“ Fiorenza očividne o Tradícii Cirkvi nič nevie. Pápeži v priebehu vekov ohlasovali dogmu, že nekatolíci, ktorí prijímajú Baránka mimo Katolíckej Cirkvi, ho prijímajú k svojmu vlastnému odsúdeniu.

Pápež Pius VIII., Traditi Humilitati (# 4), 24. máj 1829: „Hieronym to hovorieval takto: ten, čo bude jesť Baránka mimo tohto domu, zahynie ako tí, čo počas potopy neboli s Noemom v arche.“ [13]

Pápež Gregor XVI., Commissum Divinitus (# 11), 17. máj 1835: „‘...aby mohol každý, čo sa opováži opustiť jednotu Petra, pochopiť, že už viac nemá účasť na božskom tajomstve.’ Svätý Hieronym dodáva: ‘Každý, kto je Baránka mimo tohto domu, je podlý. Tí, čo neboli v Noemovej arche, počas potopy zahynuli.’“ [14]

Pápež Pius IX., Amantissimus (# 3), 8. apríl 1862: „‘Kto opustí Cirkev, márne bude veriť, že je v Cirkvi’; ‘každý, kto je Baránka a nie je členom Cirkvi, sa dopustil svätokrádeže;’ ...“ [15]

A pápež Benedikt XIV. (nie antipápež Benedikt XVI.) ujasňuje, že sviatosti sa musia odoprieť nielen tým čo sa otvorene hlásia k nekatolíkom, ale aj každému, o kom sa vie, že sa stavia proti čo i len jednému oficiálnemu učeniu Cirkvi.

Pápež Benedikt XIV., Ex Omnibus (# 3), 16. október 1756: „Autorita apoštolskej konštitúcie, ktorá sa začína s Unigenitus, je rozhodne taká veľká a všade si nárokuje takú úprimnú úctu a poslušnosť, že nikto voči nej nemôže zanechať podriadenosť, ktorá jej prináleží, alebo jej oponovať bez riskovania straty večnej spásy. Teraz, objavila sa kontroverzia o tom, či sa má viatikum odoprieť tým, čo tejto konštitúcii oponujú. Bez váhania sa musí odpovedať, že zakiaľ verejne a notoricky oponujú, viatikum sa im musí odoprieť; vyplýva to zo všeobecného zákona, ktorý zakazuje, aby bol známy verejný hriešnik pripustený k eucharistickému Prijímaniu, či už oň žiada na verejnosti alebo súkromne.“ [16]

Arizonskí biskupi neodoprú Johnovi Kerrymu Prijímanie: „...dvaja arizonskí biskupi hovoria, že neodoprú Prijímanie rímskokatolíckym politikom, ktorí podporujú právo na potrat.

Biskup Thomas J. Olmsted z Phoenixu povedal, že namiesto odmietania ponúknuť Prijímanie sa pokúsi politikov presvedčiť o cirkevných učeniach.“ [17]

Mohli by sme pokračovať v citovaní novus ordo „biskupa“ za „biskupom“, ako hovoria to isté, ale podstata veci by mala byť zrejmá. V sekte II. vatikánskeho koncilu je oponovanie voči potratom dobrovoľnou vecou, o ktorej vás „hierarchia“ sekty II. vatikánskeho koncilu „presvedčí“. Inými slovami, je to len vec názoru, nie dogma záväzná pod hrozbou pekla, exkomunikácie a prekliatia.

Teraz sa musíme zamyslieť nad teologickými implikáciami tohto postoja alebo skôr nepostoja sekty II. vatikánskeho koncilu. Kacírstvo sa prejavuje nielen slovom a skutkom, ale aj opomenutím. Ak človek hovorí, že je za katolícku dogmu, ale na požiadanie odmietne herézu odsúdiť, ktorá je s touto dogmou v rozpore, nie je katolíkom. Táto pravda sa ukázala počas ariánskej krízy. Známy biskup Eusébius z Nikomédie podpísal vyznanie trojičnej dogmy z Nicejského koncilu, ale odmietol odsúdiť ariánov, ktorí túto dogmu popierali.

„Od ariánov už nebolo šepkania, žmurkania a prikyvovania. Cirkev podnikla svoj prvý veľký krok k presnejšiemu definovaniu zjavenej náuky ako odpoveď na výzvu heretickej teológie. Vypracovalo sa krédo, ktoré zahŕňalo túto novú formuláciu, aby vyjadrilo lepšie poznanie – hoci nikdy nie úplné vysvetlenie – nadprirodzeného tajomstva. K podpísaniu bolo predložené 19. júna 325. Podpísali ho všetci biskupi okrem dvoch z Líbie, ktorí boli od začiatku úzko spojení s ariánmi. Oni a Arius boli vyhnaní do Ilýrie. Dokonca aj Eusébius z Nikomédie sa podpísal, hoci sa odmietal pripojiť k odsúdeniu Aria.“ [18]

Keďže Eusébius z Nikomédie odmietol odsúdiť ariánov a „preukázal im pohostinnosť“, hoci podpísal vyznanie pravej dogmy, právom bol vyhnaný spolu s heretikmi. [19] Podobne aj novus ordo/druhovatikánski „biskupi“ môžu tvrdiť, že sú proti potratom – čož je, ako sme sa už dozvedeli, zhruba jediná heréza alebo zlo, proti ktorému niekedy hovoria – a môžu podpisovať vyhlásenia, ktoré tvrdia, že je to zlé, ale keďže tvrdošijných zástancov potratov neexkomunikujú ani neodsudzujú, v skutočnosti proti nim nie sú. Videli sme, že ako kolektív – a so súhlasom Ríma – odmietajú exkomunikovať alebo čo i len považovať za nehodných Prijímania tvrdošijných obhajcov vraždy v maternici, ktorí sa im stavajú priamo pred oči, ako napríklad Johna Kerryho.

Dňa 10. mája 2004 poslalo 48 demokratov zo Snemovne reprezentantov – vrátane „katolíkov“ podporujúcich potraty – list kardinálovi Theodorovi McCarrickovi z Washingtonu, v ktorom trúfalo tvrdili, že odopieranie Prijímania ako spôsob, ako dosiahnuť, aby sa katolícki politici dostali do súladu, pokiaľ ide o právo na potrat, by bolo kontraproduktívne a mohlo by podnietiť protikatolícku netolerantnosť. [20] Inými slovami, v podstate to, ako odmietajú katolícke učenie, strkali biskupom trúfale do ksichtu – skutočná výzva, aby s tým niečo urobili. Falošní „biskupi“ sekty II. vatikánskeho koncilu, pravdaže, neurobili nič, aby odsúdili týchto heretikov, ktorí im svoje kacírstvo strkali priamo do ich ksichtov.

Je to teda fakt, že človek môže byť členom druhovatikánskej sekty bez toho, aby bol proti potratom. Dňa 22. júna 2006 na inauguračnej „omši“ arcibiskupa Donalda W. Wuerla dostal John Kerry ‘Prijímanie’ od nuncia Benedikta XVI. pre amerických biskupov:

„Kerry, ktorý podporuje zachovanie legálnosti potratov, počas omše prijal Prijímanie na ruku od arcibiskupa Pietra Sambiho, apoštolského nuncia v Spojených štátoch a zástupcu pápeža Benedikta XVI. pre biskupov U.S. Arcibiskup Wuerl rozdával Prijímanie vedľa nuncia.“ [21]

Tieto skutočnosti nezvratne dokazujú, že byť proti potratom nie je niečo, čoho sa musí držať z dôvodu členstva v sekte II. vatikánskeho koncilu. No vysvätiť biskupov na šírenie tradičnej latinskej omše nemôžete bez toho, aby ste boli do 72 hodín exkomunikovaný (e. g. Lefebvre). Toto opäť dokazuje, že sekta II. vatikánskeho koncilu, ktorú v súčasnosti vedie Benedikt XVI., nie je Katolícka Cirkev, ale proticirkev.

Poznámky po čiarou k 30. kapitole: