Kompletný zoznam protipápežov v histórii

Aby sme pochopili, čo Boh môže umožniť, že sa stane v posledných dňoch, musíme pochopiť katolícke učenie o pápežstve a pozrieť sa na niektoré príklady vecí v dejinách Cirkvi týkajúcich sa pápežstva, ktorým Boh umožnil, aby sa udiali. Je to fakt histórie, Písma a tradície, že náš Pán Ježiš Kristus založil svoju všeobecnú Cirkev (Katolícku Cirkev) na sv. Petrovi.

Evanjelium podľa Matúša 16:18-19 – „‘A ja ti hovorím: ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.’“

Náš Pán ustanovil sv. Petra za prvého pápeža, zveril mu celé svoje stádo a dal mu najvyššiu autoritu/moc vo všeobecnej Cirkvi Kristovej.

Evanjelium podľa Jána 21:15-17 – „... Ježiš povedal Šimonovi Petrovi: ‘Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?’ Odpovedal mu: ‘Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.’ On mu povedal: ‘Pas moje baránky.’ Povedal mu znova, po druhý raz: ‘Šimon, syn Jánov, miluješ ma?’ Odpovedal mu: ‘Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.’ On mu povedal: ‘Pas moje ovce!’ Povedal mu po tretí raz: ‘Šimon, syn Jánov, máš ma rád?’ Petra zarmútilo, že mu tretí raz povedal: ‘Máš ma rád?’, a povedal mu: ‘Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa mám rád.’ Ježiš mu povedal: ‘Pas moje ovce!’“

V 2000-ročnej histórii Katolíckej Cirkvi však bolo viac ako 40 protipápežov. Protipápež je biskup, ktorý sa vydáva za pápeža, ale nebol kánonicky zvolený za biskupa Ríma (t. j. najvyššieho pontifika). Tuná je zoznam 42 protipápežov, s ktorými sa Cirkev musela potýkať pred II. vatikánskym koncilom:

1. Sv. Hippolytus (zmieril sa s pápežom sv. Ponciánom a zomrel ako mučeník Cirkvi), 217 – 235
2. Novacián, 251 – 258
3. Félix II. (zamieňaný s mučeníkom rovnakého mena, a teda považovaný za pravého pápeža až donedávna), 355 – 365
4. Ursicinus (Ursinus), 366 – 367
5. Eulálius, 418 – 419
6. Vavrinec (Laurentius), 498 – 499, 501 – 506
7. Dioskorus (legitímny možno ako oponujúci Bonifácovi II., ale zomrel 22 dní po zvolení), 530
8. Teodor (II.) (oponujúci protipápežovi Paschalovi), 687
9. Paschal (I.) (oponujúci protipápežovi Teodorovi), 687
10. Teofylakt, 757
11. Konštantín II., 767 – 768
12. Filip (nakrátko nahradil protipápeža Konštantína II.; vládol deň a potom sa vrátil do svojho kláštora), 768
13. Ján VIII., 844
14. Anastáz III. Knihovník (Anastasius III. Bibliothecarius), 855
15. Christopher, 903 – 904
16. Bonifác VII., 974, 984 – 985
17. Ján Filagatos (Ján XVI.), 997 – 999
18. Gregor VI., 1012
19. Sylvester III., 1045
20. Ján Mincius (Benedikt X.), 1058 – 1059
21. Peter Cadalo (Honorius II), 1061 – 1064
22. Guibert z Ravenny (Klement III.), 1080 a 1084 – 1100
23. Teodorik, 1100 – 1101
24. Albert (Adalbert), 1101
25. Maginulf (Sylvester IV.), 1105 – 1111
26. Mauritius Burdinus (Gregor VIII.), 1118 – 1121
27. Thebaldus Buccapecuc (Celestín II.) (legitímny, ale podriadený oponujúcemu pápežovi Honoriovi II. a neskôr považovaný za protipápeža), 1124
28. Pietro Pierleoni (Anaklét II.), 1130 – 1138
29. Gregorio Conti (Viktor IV.), 1138
30. Ottavio di Montecelio (Viktor IV.), 1159 – 1164
31. Guido di Crema (Paschal III.), 1164 – 1168
32. Giovanni zo Strumy (Kalixt III.), 1168 – 1178
33. Lando zo Sezze (Inocent III.), 1179 – 1180
34. Pietro Rainalducci (Mikuláš V.), protipápež v Ríme, 1328 – 1330
35. Róbert zo Ženevy (Klement VII.), protipápež avignonskej línie, 20. september 1378 – 16. september 1394
36. Pedro de Luna (Benedikt XIII.), protipápež avignonskej línie, 1394 – 1423
37. Pietro Philarghi (Alexander V.), protipápež pisanskej línie, 1409 – 1410
38. Baldassare Cossa (Ján XXIII.), protipápež pisanskej línie, 1410 – 1415
39. Gil Sánchez Muñoz (Klement VIII.), protipápež avignonskej línie, 1423 – 1429
40. Bernard Garnier (prvý Benedikt XIV.), protipápež avignonskej línie, 1425 – c. 1429
41. Jean Carrier (druhý Benedikt XIV.), protipápež avignonskej línie, 1430 – 1437
42. Vojvoda Amadeus VIII. Savojský (Felix V.), 5. november 1439 – 7. apríl 1449

(Wikipédia, slobodná encyklopédia)

Jedným z najnotorickejších prípadov v dejinách Cirkvi bol ten protipápeža Anakléta II., ktorý panoval v Ríme od r. 1130 do r. 1138. Anaklét bol dosadený v nekánonických voľbách po tom, čo už bol zvolený Inocent II., pravý pápež. Napriek svojej neplatnej a nekánonickej voľbe získal protipápež Anaklét II. kontrolu nad Rímom a podporu väčšiny kolégia kardinálov. Anaklét zastával podporu takmer celého obyvateľstva Ríma, až kým pravý pápež v r. 1138 nezískal späť kontrolu nad mestom (Katolícka encyklopédia, „Anaklétus“, zv. 1, 1907, s. 447).

Teraz sa musíme pozrieť tiež na Veľkú západnú schizmu, aby sme videli, čo Boh dovolil v dejinách Cirkvi, a preto čo by mohol dovoliť počas Veľkého odpadnutia.