Námietka 5): Cirkev nemôže existovať bez pápeža alebo aspoň nemôže bez pápeža existovať 40. rokov, ako hovoria sedevakantisti...

Odpoveď: Cirkev už roky existovala bez pápeža a deje sa tak vždy, keď pápež zomrie. Cirkev si vo svojich dejinách prešla pápežským interregnom (t. j. obdobím bez pápeža) viac než 200-krát. Najdlhšie pápežské medzivládie (pred druhovatikánskym odpadnutím) bolo medzi pápežom sv. Marcelínom (296 – 304) a pápežom sv. Marcelom (308 – 309). Trvalo viac než tri a pol roka. [1] Okrem toho teológovia učia, že Cirkev môže existovať bez pápeža dokonca aj desaťročia.

OTEC EDMUND JAMES O’REILLY LIKVIDUJE HLAVNÝ ARGUMENT NESEDEVANTISTOV O DĹŽKE PÁPEŽSKÉHO INTERREGNA (OBDOBIA BEZ PÁPEŽA) UČENÍM, ŽE CIRKEV MÔŽE DESAŤROČIA EXISTOVAŤ BEZ PÁPEŽA

Otec Edmund James O’Reilly bol význačný teológ, ktorý žil v dobe I. vatikánskeho koncilu. Píšuc po I. vatikánskom koncile a jeho definíciách o neustálosti pápežského úradu, učil, že Boh by mohol ponechať Cirkev bez pápeža po dobu dlhšiu ako 39 rokov – e. g. počas celého časového rozpätia Veľkej západnej schizmy (1378 – 1417). Tu je citát z rozpravy otca O’Reillyho o Veľkej západnej schizme:

„Môžeme sa tu pozastaviť, aby sme preskúmali, čo treba povedať o vtedajšom postavení troch nárokovateľov a o ich právach vzťahujúcich sa na pápežstvo. V prvom rade, od smrti Gregora XI. v r. 1378 po celý čas existoval pápež – pravdaže, s výnimkou intervalov medzi úmrtiami a voľbami, aby sme vyplnili takto vytvorené vakancie. Hovorím, že v každom danom čase existoval pápež, skutočne uvedený do úradu vikára Kristovho a hlavy Cirkvi, nech už medzi mnohými existovali akékoľvek názory na jeho pravosť; nie že by medzivládie pokrývajúce celé toto obdobie bolo nemožné alebo nezlučiteľné s Kristovými prisľúbeniami, lebo to by v žiadnom prípade nebolo evidentným, ale že v skutočnosti takéhoto medzivládia nebolo.“ [2]

Otec O’Reilly hovorí, že medzivládie (obdobie bez pápeža) pokrývajúce celé obdobie Veľkej západnej schizmy nie je v žiadnom prípade nezlučiteľné s Kristovými prisľúbeniami o svojej Cirkvi. Obdobie, o ktorom hovorí otec O’Reilly, sa začalo v r. 1378 smrťou pápeža Gregora XI. a v podstate sa skončilo v r. 1417 zvolením pápeža Martina V. To by bolo 39-ročné interregnum (obdobie bez pápeža). A otec O’Reilly bol jedným z najvýznačnejších teológov 19. storočia.

Je zrejmé, že otec O’Reilly je na strane tých, ktorí sa odmietaním antipápežov II. vatikánskeho koncilu pridŕžajú možnosti dlhodobého neobsadenia Svätej stolice. V skutočnosti na 287. strane svojej knihy otec O’Reilly dáva toto prorocké varovanie:

„Veľká schizma Západu ma vedie k úvahe, ktorú si tu dovolím vyjadriť. Keby k tejto schizme nedošlo, hypotéza, že by sa niečo takého stalo, by sa mnohým zdala chimérická [absurdná]. Povedali by, že by sa to nemohlo stať; Boh by nedopustil, aby sa Cirkev dostala do takej nešťastnej situácie. Herézy sa môžu objaviť a šíriť sa a trvať bolestne dlho, vinou a k zatrateniu ich autorov a podnecovateľov, k veľkému utrpeniu aj veriacich, zväčšenému skutočným prenasledovaním na mnohých miestach, kde by prevládali heretici. Ale že by pravá Cirkev zostala tridsať až štyridsať rokov bez jasne určenej hlavy a Kristovho zástupcu na zemi, to by sa nemohlo stať. A predsa, stalo sa tak; a nemáme žiadnu záruku, že sa to nestane znova, hoci môžeme vrúcne dúfať v opak. To, čo by som chcel vyvodiť, je, že nesmieme sa príliš rýchlo vyslovovať o tom, čo Boh môže dopustiť. S absolútnou istotou vieme, že svoje prisľúbenia si splní... Môžeme tiež veriť, že urobí značne viac, než ako sa zaviazal svojimi prisľúbeniami. Môžeme sa s povzbudivou pravdepodobnosťou tešiť budúcemu vyňatiu z niektorých ťažkostí a nešťastí, ktoré nás postihli v minulosti. Ale my alebo naši nástupcovia v budúcich generáciách kresťanov možno budeme svedkami ešte zvláštnejších ziel, než aké sme doteraz zažili, ešte pred bezprostredným príchodom toho veľkého zavŕšenia všetkých vecí na zemi, ktoré bude predchádzať súdnemu dňu. Nevydávam sa za proroka ani nepredstieram, že vidím nešťastné divy, o ktorých nemám vôbec žiadne vedomosti. Všetko, čo chcem povedať, je, že eventuality týkajúce sa Cirkvi, nie vylúčené božskými prisľúbeniami, nemožno považovať za prakticky nemožné len preto, lebo by boli vo veľmi vysokej miere strašné a znepokojujúce.“ [3]

Toto je vynikajúci postreh. Otec O’Reilly vysvetľuje, že keby k Veľkej západnej schizme nikdy nedošlo, katolíci by povedali, že taká situácia (traja súperiaci nárokovatelia pápežského stolca bez jasne určenej hlavy po celé desaťročia) je nemožná – presne ako tí, ktorí dnes hovoria, že sedevakantistická „téza“ je nemožná, napriek tomu, že fakty dokazujú, že je pravdivá.

Veľká západná schizma nastala, hovorí otec O’Reilly, a nemáme žiadnu záruku, že sa nestanú horšie veci, ktoré nie sú vylúčené božskými prisľúbeniami. Nejestvuje nič v rozpore s nezlyhajúcnosťou, keď povieme, že od smrti pápeža Pia XII. v r. 1958 sme nemali pápeža. Jestvuje (však) všetko v rozpore s nezlyhajúcnosťou Katolíckej Cirkvi, keď tvrdíme, že praví pápeži mohli promulgovať II. vatikánsky koncil, oficiálne schvaľovať falošné a pohanské náboženstvá, promulgovať protestantskú novú omšu a vyznávať, že nekatolíci sa nemusia obrátiť, aby boli spasení. Ponechanie Cirkvi bez pápeža na značné obdobie Veľkého odpadnutia je trestom, ktorý Boh nášmu pokoleniu uložil pre podlosť sveta.

Proroctvo sv. Mikuláša z Flüh (1417 – 1487): „Cirkev bude potrestaná, pretože väčšina jej členov, vysokopostavených i nízkopostavených, sa stane tak zvrátenou. Cirkev sa bude potápať hlbšie a hlbšie, až bude nakoniec vyzerať, že bola udusená a že nástupníctvo Petra a ďalších apoštolov skončilo. Ale po tomto bude víťazoslávne zvelebená pred očami všetkých pochybovačov.“ [4]

Odpovede na najčastejšie námietky proti sedevakantizmu

[1] Denzinger 51-52e; Warren H. Carroll, A History of Christendom, Vol. 1 (The Founding of Christendom), p. 494; J.N.D. Kelly, Oxford Dictionary of Popes, Oxford University Press, 2005, p. 25.
[2] Fr. Edmund James O’Reilly, The Relations of the Church to Society – Theological Essays, 1882.
[3] Fr. O’Reilly, The Relations of the Church to Society – Theological Essays, p. 287.
[4] Yves Dupont, Catholic Prophecy, Rockford, IL: Tan Books, 1973, p. 30.