Odpovede na najčastejšie námietky proti sedevakantizmu

Pápež Vigilius, Druhý carihradský koncil, 553: „...máme na pamäti to, čo bolo sľúbené o Svätej Cirkvi a ňom, čo povedal, že pekelné brány ju nepremôžu (týmito rozumieme smrť šíriace jazyky heretikov); ...“ [1]

Proti sedesvakantistickému postoju – to jest postoju vysvetlenému v tejto knihe, podľa ktorého je Stolec sv. Petra neobsadený, pretože podruhovatikánski „pápeži“ nie sú pravými pápežmi, ale nekatolíckymi antipápežmi – sa vznáša mnoho námietok. Teraz sa budeme zaoberať všetkými hlavnými námietkami, ktoré sa proti tomuto postoju vznášajú.

Námietka 1): Pekelné brány nemôžu Cirkev premôcť, ako povedal Kristus (Mt 16). Povedal, že so svojou Cirkvou bude po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28). To, čo hovoríte, je v rozpore s Kristovými prisľúbeniami.

Odpoveď: Nie, nezlyhajúcnosť (Kristov prísľub, že vždy bude so svojou Cirkvou a že ju nepremôžu pekelné brány) znamená, že Cirkev zostane až do konca času v podstate takou, aká je. Nezlyhajúcnosť Cirkvi si vyžaduje, aby až do konca sveta existoval aspoň [malý] zvyšok Cirkvi a aby pravý pápež nikdy autoritatívne neučil celú Cirkev chybu. Nevylučuje to antipápežov vydávajúcich sa za pápežov (ako tomu bolo mnohokrát v minulosti, dokonca aj v Ríme) alebo falošnú sektu, ktorá v posledných dňoch zmenší prívržencov pravej Katolíckej Cirkvi na [malý] zvyšok. Toto je presne to, čo sa má podľa proroctiev udiať v posledných dňoch a čo sa stalo počas ariánskej krízy.

Námietka 2): Čo vás oprávňuje vynášať tieto súdy? To, ako používate dogmatické prehlásenia, je osobným výkladom.

Odpoveď: Oprávnenie, ktoré má katolík k určeniu, že heretici nie sú údmi Cirkvi, je katolíckou dogmou, ktorá nás učí, že tí, ktorí sa odchyľujú od viery, sú považovaní za Cirkvi cudzích.

Námietka 3): Nemôžete vedieť, či je niekto heretikom alebo ho ako takého odsúdiť bez súdneho konania a deklaratívneho rozsudku.

Odpoveď: Nie je to tak. Deklaratívny rozsudok, ktorý nasleduje automatickej exkomunikácii, je iba právnym uznaním niečoho, čo už existuje. Ak by to nebola pravda, automatická exkomunikácia by nemala zmysel.

Námietka 4): A čo materiálna heréza? Nemôžu byť pápeži II. vatikánskeho koncilu iba materiálnymi heretikmi?

Odpoveď: „Materiálny“ heretik je katolík, ktorý sa v dobrej viere mýli v dogmatickej otázke. Antipápeži II. vatikánskeho koncilu sú bezpochyby skutočnými heretikmi. Materiálnymi heretikmi (katolíkmi mýliacimi sa v dobrej viere) nemôžu byť z mnohých dôvodov, z ktorých najdôležitejšie sú tieto: 1) nedržia sa základných tajomstiev viery; 2) odmietajú jasné dogmy, ktorých si sú plne vedomí.

Námietka 5): Cirkev nemôže existovať bez pápeža alebo aspoň nemôže bez pápeža existovať 40. rokov, ako hovoria sedevakantisti...

Odpoveď: Cirkev už roky existovala bez pápeža a deje sa tak vždy, keď pápež zomrie. Cirkev si vo svojich dejinách prešla pápežským interregnom (t. j. obdobím bez pápeža) viac než 200-krát. Najdlhšie pápežské medzivládie (pred druhovatikánskym odpadnutím) bolo medzi pápežom sv. Marcelínom (296 – 304) a pápežom sv. Marcelom (308 – 309). Trvalo viac než tri a pol roka. [2] Okrem toho teológovia učia, že Cirkev môže existovať bez pápeža dokonca aj desaťročia.

Námietka 6): Definície I. vatikánskeho koncilu o trvácnosti pápežského úradu sú v rozpore s tvrdeniami sedevakantistov.

Odpoveď: Dogmy I. vatikánskeho koncilu nie sú v rozpore s neobsadenosťou pápežského stolca; v skutočnosti sú to iba tí, ktorí odmietajú antipápežov II. vatikánskeho koncilu, čo môžu tieto pápežské dogmy dôsledne akceptovať, keďže Benedikt XVI. ich úplne odmieta.

Námietka 7): Nikto nemôže súdiť Svätú stolicu... a preto sú pápeži II. vatikánskeho koncilu pravými pápežmi.

Odpoveď: Po prvé, ľudia musia porozumieť tomu, čo znamená učenie „Nikto nemôže súdiť Svätú stolicu.“ Pochádza to z ranej Cirkvi. Keď bol v ranej Cirkvi biskup obvinený zo zločinu, niekedy sa konal súd, ktorému predsedali iní biskupi alebo patriarcha s väčšou autoritou. Títo biskupi zasadali pred súdom nad obvineným biskupom. Avšak biskup Ríma, keďže je v Cirkvi najvyšším biskupom, nemôže byť inými biskupmi alebo inými ľuďmi podrobený žiadnemu súdu.

Námietka 8): Sv. Róbert Bellarmín povedal, že pápeža nemožno zosadiť, ale možno mu zákonne vzdorovať. Sedevakantisti súdia, trestajú a zosadzujú pápeža...

Odpoveď: Mnohí z tých, čo veria, že Benedikt XVI. je pápežom, no odmietajú oficiálne činy jeho „Cirkvi“, ako napríklad II. vatikánsky koncil, sa v tejto pasáži od sv. Róberta Bellarmína pokúšajú nájsť ospravedlnenie pre svoj nesprávny postoj. V skutočnosti je táto pasáž jedným z najčastejšie používaných čriepkov „dôkazov“, ktoré sa ľudia pokúšajú vrhnúť proti sedevakantistickému postoju. Nanešťastie bola táto pasáž bol úplne zneužitá a prekrútená.

Námietka 9): Pápež Libérius sa podvolil ariánskym heretikom a exkomunikoval sv. Atanáza, a predsa zostal pápežom...

Odpoveď: Nie je pravda, že pápež Libérius sa podvolil ariánom, podpísal akúkoľvek ariánsku formulu či dokonca exkomunikoval sv. Atanáza. Pápež Libérius bol počas ariánskej krízy skalopevným obhajcom pravdy, ale jeho návrat z exilu vyvolal nejakú predstavu, že sa spreneveril, keď v skutočnosti tomu tak nebolo. Citujeme pápeža Pia IX.

Námietka 10): Pápež Pius XII. vyhlásil vo Vacantis Apostolicae Sedis, že kardinál, bez ohľadu na to, pod akou exkomunikáciou sa nachádza, môže byť zvolený za pápeža.

Odpoveď: Ako sme už ukázali, je dogmou, že 1) heretici nie sú údmi Cirkvi; a 2) že pápež je hlavou Cirkvi. Je teda dogmatickým faktom, že heretik nemôže byť hlavou Cirkvi, keďže nie je jej údom.

Námietka 11): Čo na tom záleží, či je Benedikt XVI./František pápežom alebo nie? Táto záležitosť sa ma netýka.

Odpoveď: Ak nezáleží na tom, či Benedikt XVI. je alebo nie je pápežom, potom nezáleží ani na nekatolíctve sekty II. vatikánskeho koncilu, na novej omši atď. Nedá sa oddeliť jedno od druhého. Nemôžete oddeliť pápeža a Cirkev. Okrem toho trvať na tom, že Benedikt XVI. je hlavou Katolíckej Cirkvi, znamená tvrdiť, že ju premohli brány pekelné.

Námietka 12): Ako mohla celá Cirkev a všetci kardináli uznať antipápeža ako v prípade Jána XXIII. (1958-1963)?

Odpoveď: Pápež Pavol IV. vyhlásil, že katolíci takého heretického nárokovateľa nemôžu uznať, aj keby mu bola poslušnosť preukazovaná „všetkými“ – takýmto prehlásením naznačujúc, že je možnosťou, že všetci takémuto antipápežovi poslušnosť zložia.

Námietka 13): Ján XXII. bol heretik, ktorého kardinál Orsini dokonca aj odsúdil ako heretika, a predsa zostal pápežom.

Odpoveď: Ján XXII. nebol heretik a jeho panovanie nepredstavuje žiaden dôkaz, že heretici môžu byť pápežmi.

Námietka 14): Pápež Honorius bol po svojej smrti odsúdený všeobecným koncilom za kacírstvo, ale Cirkev u neho nemá za to, že prestal byť pápežom, hoci bol počas svojho panovania obvinený z kacírstva.

Odpoveď: Ako sme už videli, je dogmatickým faktom, že heretik nemôže byť pápežom, pretože je neomylne definovanou dogmou, že heretik nie je členom Katolíckej Cirkvi.

Námietka 15): Cirkev a hierarchia budú vždy viditeľné. Ak cirkev II. vatikánskeho koncilu nie je pravou Katolíckou Cirkvou, potom Cirkev a hierarchia už nie sú viditeľné.

Odpoveď: 1) Ľudia nesprávne rozumejú tomu, v čom spočíva viditeľnosť Cirkvi; 2) sekta II. vatikánskeho koncilu nemôže byť viditeľnou Cirkvou Kristovou; a 3) sekta II. vatikánskeho koncilu popiera toto samé učenie o viditeľnosti Cirkvi.

Námietka 16): Pápeži II. vatikánskeho koncilu neučili očividnú herézu, pretože ich výroky sú nejednoznačné a vyžadujú si komentár.

Odpoveď: Ten, kto toto namieta, Chris Ferrara, sa ako obvykle celkom mýli. Po prvé, ako sme videli, jestvuje mnoho príkladov zjavných heréz pokoncilových antipápežov, ktoré si nevyžadujú žiadne vysvetlenie či komentár. Po druhé, pápežská autorita nás učí, že niektoré herézy si vyžadujú vysvetlenie, hlboké uvažovanie a analýzu, aby sa odhalili a odsúdili, ako aj uvidíme.

Námietka 17): Kódex kánonického práva aj z r. 1917, aj z r. 1983 učí, že na to, aby niekto stratil svoj úrad v dôsledku herézy, je potrebné vyhlásenie.

Odpoveď: Toto jednoducho nie je pravda. Heretický a neplatný kódex antipápeža Jána Pavla II. z r. 1983 v kánone 194 § 3 uvádza, že takéto vyhlásenie je nevyhnutné. Kódex z r. 1917 to však neuvádza. Paralelným kánonom kódexu z r. 1917 ku kánonu 194 je kánon 188. Kánon 188 kódexu z r. 1917 toto ustanovenie neobsahuje, ale jednoducho vyhlasuje, že klerik, ktorý „verejne odpadne od katolíckej viery“ (188 § 4) touto samou skutočnosťou stráca svoj úrad „bez akéhokoľvek vyhlásenia“.

Námietka 18): Kostnický koncil odsúdil myšlienku, že heretik by prestal byť pápežom.

Odpoveď: Nie, Kostnický koncil vôbec neodsúdil myšlienku, že heretik by prestal byť pápežom. Ide o vážne nepochopenie tejto propozície. Ako jasne vidíme vyššie, koncil odsúdil niečo podstatne odlišné. Odsúdil propozíciu, že zlý/podlý človek prestáva byť hlavou Cirkvi, keďže nie je jej členom. Táto propozícia od heretika Husa správne tvrdí, že ten, kto nie je údom Cirkvi, nemôže byť hlavou Cirkvi, ale upadá do bludu tým, že uvádza, že pápež prestáva byť údom, ak je „zlý“.

Námietka 19): Spoločné vyhlásenie s luteránmi nie je evidentným kacírstvom, pretože ho Ján Pavol II. a Benedikt XVI. nepodpísali.

Odpoveď: Spoločné vyhlásenie s luteránmi samo osebe dokazuje, že „pápeži“ II. vatikánskeho koncilu sú nekatolíckymi antipápežmi. Skutočnosť, že Ján Pavol II. a Benedikt XVI. tento dokument nenapísali ani nepodpísali, je úplne irelevantná. Obaja ho mnohokrát verejne schválili a súhlasili s ním.

Hlavné námietky vznášané proti sedevakantistickému postoju sme prebrali veľmi podrobne. Môžeme vidieť, že v učení Katolíckej Cirkvi nie je nič, čo by malo spôsobiť, žeby človek neprijal nepopierateľný fakt, že sekta II. vatikánskeho koncilu nie je Katolíckou Cirkvou a že ľudia, ktorí boli v čele tejto sekty (podruhovatikánski „pápeži“), vôbec neboli pápežmi, ale nekatolíckymi antipápežmi. Naopak, pre toto stanovisko existujú nespochybniteľné dôkazy a všetky dôvody prijať ho.

Katolícka Cirkev učí, že heretik by prestal byť pápežom a že heretik by nemohol byť platne zvoleným pápežom

Skvelé dôkazové texty pre sedevakantizmus ukazujú, že František nie je pápežom