Námietka 15): Cirkev a hierarchia budú vždy viditeľné. Ak cirkev II. vatikánskeho koncilu nie je pravou Katolíckou Cirkvou, potom Cirkev a hierarchia už nie sú viditeľné.

Odpoveď: 1) Ľudia nesprávne rozumejú tomu, v čom spočíva viditeľnosť Cirkvi; 2) sekta II. vatikánskeho koncilu nemôže byť viditeľnou Cirkvou Kristovou; a 3) sekta II. vatikánskeho koncilu popiera toto samé učenie o viditeľnosti Cirkvi.

Nikto nepopiera, že Katolícka Cirkev by mohla prestať existovať vo všetkých krajinách sveta okrem jednej. Viditeľnosť Cirkvi si nevyžaduje, aby bolo veriacich alebo hierarchiu vidieť na každom jednom geografickom mieste na zemi. Nikdy tomu tak nebolo. Viditeľnosť Cirkvi sa jednoducho prejavuje skutočnými katolíckymi veriacimi, ktorí navonok vyznávajú jediné pravé náboženstvo, hoci aj keď sa počtom veľmi zmenšia. Títo veriaci, ktorí navonok vyznávajú jediné pravé náboženstvo, vždy zostávajú viditeľnou Cirkvou Kristovou, aj keby boli ich množstvá zmenšené len na hŕstku.

A toto je presne to, čo má podľa predpovedí nastať na konci sveta.

Sv. Atanáz: „Aj keby sa katolíci verní Tradícii zmenšili na hŕstku, oni sú tými, čo sú pravou Cirkvou Ježiša Krista.“ [1]

Sám náš Pán naznačuje, že veľkosť Cirkvi sa v posledných dňoch hrozivo zmenší.

Evanjelium podľa Lukáša 18:8 – „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“

Zdá sa, že Apokalypsa svätého Jána naznačuje to isté.

Apokalypsa 11:1-2 – „‘A bola mi daná trstina, podobná prútu, so slovami: ‘Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár a tých, čo sa v ňom klaňajú. Ale nádvorie, ktoré je mimo chrámu, vynechaj a nemeraj, lebo je vydané pohanom; ...’“

Haydockova verzia Biblie Douay-Rheims, populárna zbierka katolíckych komentárov k Písmu od cteného otca Geo. Leo Haydocka obsahuje nasledujúci komentár k Apokalypse 11:1-2.

Katolícky komentár k Apokalypse 11:1-2, Haydockova verzia Biblie Douay-Rheims: „Kostoly zasvätené pravému Bohu sa tak čo do počtu zmenšili, že ich svätý Ján predstavuje ako jeden kostol; jeho služobníci slúžia pri jednom oltári; a všetkých pravých veriacich je tak málo vzhľadom na väčšinu ľudstva, že ich evanjelista vidí zhromaždených v jednom chráme, vzdávať úctu Najvyššiemu. – Pastorini.“ [2]

Magistérium Katolíckej Cirkvi nikdy neučilo, že aby Cirkev existovala, musí vždy existovať určitý počet biskupov alebo veriacich. Pokiaľ existuje aspoň jeden kňaz alebo biskup a aspoň zopár veriacich, Cirkev a hierarchia sú nažive a viditeľné. Dnes existuje oveľa viac ako hŕstka veriacich, ktorí si udržiavajú nemeniacu sa katolícku vieru. Čiže argument našich odporcov z hľadiska viditeľnosti nemá žiadne opodstatnenie a je v rozpore s proroctvami Svätého Písma.

Ďalej, počas ariánskej krízy bola pravá viera odstránená z celých regiónov do takej miery, že už bolo sotva možné niekde nájsť katolíckych biskupov.

Otec William Jurgens: „V jednom okamihu v histórii Cirkvi, iba pár rokov pred Gregorovým [Naziánskym] súčasným kázaním (380 A.D.), nebol počet katolíckych biskupov ovládajúcich (biskupské) stolce v protiklade k ariánskym biskupom ovládajúcim (biskupské) stolce asi o nič väčší ako niečo medzi 1% a 3% z celkového počtu. Ak by bola doktrína určovaná popularitou, dnes by sme boli všetci zapieračmi Krista a odporcami Ducha.“ [3]

Otec William Jurgens: „V dobe cisára Valentiniána (4. storočie) bol Bazil v podstate jediný pravoverný biskup na celom Východe, ktorému sa podarilo udržať si vedenie svojho stolca... Ak to nemá žiadnu inú dôležitosť pre súčasného človeka, znalosť histórie arianizmu by mala preukázať aspoň to, že Katolícka Cirkev neberie do žiadnej úvahy popularitu a čísla pri tvarovaní a udržiavaní doktríny: inak by sme už dávno museli opustiť Bazila a Hilaria a Atanáza a Libéria a Hossia a nazvať sa po Ariovi.“ [4]

Ariánska heréza sa v 4. storočí tak veľmi rozšírila, že ariáni (ktorí popierali božstvo Kristovo) obsadili takmer všetky katolícke kostoly a javili sa ako legitímna hierarchia v podstate všade.

Sv. Ambróz (+382): „V celom dni niet dosť hodín na to, aby som vymenoval aspoň mená všetkých rôznych siekt heretikov.“ [5]

Situácia bola taká zlá, že sv. Gregor Naziánsky cítil potrebu povedať to, čo by práve dnes mohol povedať katolícky [verný] zvyšok.

Sv. Gregor Naziánsky, „Proti Ariánom“ (+380): „Kde sú oni, čo nás hanobia pre našu chudobu a pýšia sa vo svojich bohatstvách? Oni, čo definujú Cirkev číslami a opovrhujú malou čriedou?“ [6]

Toto obdobie cirkevných dejín preto pre našu dobu dokazuje dôležitý fakt: Ak by si nezlyhajúcne poslanie Cirkvi učiť, spravovať a posväcovať vyžadovalo vládnuceho (t. j. jurisdikčného) biskupa na to, aby bola Cirkev Kristova prítomná a pôsobiaca v určitom biskupstve alebo diecéze, potom by človek musel povedať, že Cirkev Kristova zlyhala na všetkých tých územiach, kde počas ariánskeho kacírstva nebolo vládnuceho katolíckeho biskupa. Avšak je faktom, že v 4. storočí, kedy si veriaci zachovali pravú katolícku vieru, aj v tých biskupstvách, v ktorých biskup upadol do arianizmu, verný katolícky zvyšok tvoril pravú Cirkev Kristovu. V tomto zvyšku Katolícka Cirkev existovala a vytrvala vo svojom poslaní učiť, spravovať posväcovať bez vládnuceho biskupa, takto dokazujúc, že nezlyhajúcnosť a poslanie Kristovej Cirkvi učiť, spravovať a posväcovať si nevyžaduje prítomnosť jurisdikčného biskupa.

Treba tiež poznamenať, že hierarchia môže byť definovaná dvoma spôsobmi: jurisdikčnou hierarchiou a cirkevnou hierarchiou. [7]

Pápež Pius XII., Ad Sinarum Gentem (# 13), 7. október 1954: „Okrem toho – ako bolo tiež božsky ustanovené – moc rádov (skrze ktoré je cirkevná hierarchia usporiadaná na biskupov, kňazov a duchovných) pochádza z prijatia sviatosti svätého kňazstva.“ [8]

Iba tí, ktorí majú riadnu jurisdikciu (t. j. jurisdikciu, ktorá je spojená s úradom), tvoria jurisdikčnú hierarchiu. Na druhej strane všetci platní katolícki kňazi tvoria časti cirkevnej hierarchie. Je možné, že pokiaľ zostáva cirkevná hierarchia, hierarchia existuje.

Nesedevakantisti, ktorí vznášajú túto námietku, nemôžu ukázať na jediného opravdivého katolíckeho biskupa s riadnou jurisdikciou. Na koho chcú ukázať? Ukážu na „biskupa“ Bruskewitza, ktorý počas Svätého týždňa vo svojej vlastnej katedrále organizoval medzináboženskú sederovú večeru so skupinou rabínov? [9] Ukážu na „kardinála“ Mahonyho alebo „kardinála“ Keelera?

Ak je pravda, že niekde musí byť jeden biskup s riadnou jurisdikciou (čož je niečo, čo sa nedokázalo), potom niekde je. Nezmení to však fakt, že Benedikt XVI. a jeho odpadlícki biskupi nie sú katolíkmi, a preto nie sú súčasťou hierarchie. Proti faktu niet argumentu, proti faktu niet argumentu.

Napokon, a čo je možno najdôležitejšie, sekta II. vatikánskeho koncilu odmieta viditeľnosť Katolíckej Cirkvi, takto opäť dokazujúc, že nie je viditeľnou Katolíckou Cirkvou!

Dokument II. vatikánskeho koncilu, Unitatis redintegratio (# 1): „Avšak takmer všetci, hoci rozličným spôsobom, túžia po jednej a viditeľnej Božej Cirkvi, naozaj všeobecnej a poslanej do celého sveta, aby sa svet obrátil k evanjeliu a spasil sa na Božiu slávu.“ [10]

Pamätáte si na toto? Hneď na začiatku Dekrétu o ekumenizme II. vatikánsky koncil učí, že takmer každý túži po naozaj všeobecnej a viditeľnej Cirkvi, ktorej poslaním je obrátiť svet k evanjeliu. Opäť, pre tých, čo pochybujú o tom, že II. vatikánsky koncil tu popiera, že existuje Katolícka Cirkev, citujeme výklad tejto pasáže samotným antipápežom Jánom Pavlom II.

Ján Pavol II., Homília, 5. december 1996, hovoriac o modlitbe s nekatolíkmi: „Keď sa spolu modlíme, robíme tak s túžbou, ‘že by tu mohla byť jedna viditeľná Cirkev Božia, Cirkev skutočne všeobecná a poslaná do celého sveta, aby sa svet obrátil k evanjeliu, a tak bol spasený na slávu Božiu’ (Unitatis redintegratio, 1).“

Ján Pavol II., Ut unum sint (# 7), 25. máj 1995: „Avšak takmer všetci, hoci rozličným spôsobom, túžia po jednej a viditeľnej cirkvi Božej, naozaj všeobecnej a poslanej do celého sveta, aby sa svet obrátil k evanjeliu, a tak bol spasený na slávu Božiu (dokument II. vatikánskeho koncilu, Unitatis redintegratio, 1.).“ [11]

Takže ak akceptujete učenie Cirkvi o jej viditeľnosti, je to len ďalší dôvod naviac, prečo odmietnuť sektu II. vatikánskeho koncilu a jej antipápežov.

Mimochodom, myšlienka neviditeľnej Cirkvi – učená sektou II. vatikánskeho koncilu – bola odsúdená najmenej trikrát: pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 3), 29. júna 1896; [12] pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. januára 1928; [13] pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 64), 29. júna 1943. [14]

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 3), 29. jún 1896: „‘Vy ste Kristovo telo’ (1 Kor 12:27) – a práve preto, lebo je to telo, je Cirkev viditeľná... Z tohto vyplýva, že tí, ktorí si svojvoľne vymýšľajú a predstavujú skrytú a neviditeľnú Cirkev, sú v poľutovaniahodnom a zhubnom omyle.“ [15]

Okrem toho je tu zaujímavý citát z krízy ohľadom svetskej investitúry (1075 – 1122). Počas tejto krízy zlý kráľ Nemecka, Henrich IV., ustanovil antipápeža (ktorého podporovalo mnoho nemeckých biskupov). Henrich tiež vymenoval svojich vlastných biskupov, ktorí tiež podliehali antipápežovi. Výsledkom boli dvaja biskupi vo väčšine diecéz a obrovský zmätok.

Katolícka encyklopédia, 8. zv., 1910, „Investitúra“, s. 86: „Teraz bol veľký zmätok na všetkých stranách... Mnohé diecézy mali dvoch predstavených. Obe strany nazývali svojich rivalov krivoprísažníkmi a zradcami...“ [16]

Ide o to, že hoci v súčasnosti máme do činenia s bezprecedentným odpadnutím, Cirkev už zažila zmätočné časy vrátane tých, v ktorých nebolo ľahké určiť pravú hierarchiu.

Odpovede na najčastejšie námietky proti sedevakantizmu

[1] Coll. Selecta SS. Eccl. Patrum, Caillu and Guillou, Vol. 32, pp 411-412.
[2] The Douay-Rheims New Testament with a Catholic Commentary, by Rev. Leo Haydock, Monrovia, CA: Catholic Treasures, 1991, p. 1640.
[3] William Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Collegeville, MN: The Liturgical Press, Vol. 2, p. 39.
[4] Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Vol. 2, p. 3.
[5] Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Vol. 2, p. 158.
[6] Jurgens, The Faith of the Early Fathers, Vol. 2, p. 33.
[7] Donald Attwater, A Catholic Dictionary, “Hierarchy,” Tan Books, p. 229.
[8] The Papal Encyclicals, Vol. 4 (1939-1958), p. 267.
[9] Catholic Family News, January, 1999.
[10] Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 2, p. 908.
[11] The Encyclicals of John Paul II, Huntington, IN: Our Sunday Visitor Publishing Division, 1996, p. 918.
[12] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 388.
[13] The Papal Encyclicals, Vol. 3 (1903-1939), p. 317.
[14] The Papal Encyclicals, Vol. 4 (1939-1958), p. 50.
[15] The Papal Encyclicals, Vol. 2 (1878-1903), p. 388.
[16] The Catholic Encyclopedia, Vol. 8, 1910, “Investitures,” p. 86