Pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu od sestry Faustíny je niečím, čomu sa treba vyhnúť

Sestra Faustína Kowalská a obraz jej pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu

V priebehu rokov sme počuli rôzne názory na pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu; nevedeli sme, čo presne si o nej máme myslieť. Faktom je, že v 50. rokoch 20. storočia bola pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu potlačená a denník sestry Faustíny bol na zozname zakázaných kníh. Naprieč svetom ju po II. vatikánskom koncile rehabilitoval až Ján Pavol II. Okrem tohto nás znepokojovalo aj to, že sa zdala byť populárna u charizmatických „katolíkov“ a že to vyzeralo tak, že sa používala ako náhrada Ruženca. Pred istým časom sa jeden z nás rozhodol rýchlo prelistovať viac ako 600-stranovú knihu Božie milosrdenstvo v denníku mojej duše (Divine Mercy in my Soul Diary) od sestry Faustíny Kowalskej. Nižšie uvádzame len zopár zvláštnych vecí, ktoré sme pri tomto skúmaní našli a ktoré boli dostatočné k tomu, aby nás presvedčili o tom, že táto „pobožnosť“ je niečím, čomu sa treba vyhnúť.

Na 23. strane knihy Božie milosrdenstvo v mojej duši (Denník sestry Faustíny) sa píše: „...a hostia vyšla zo svätostánku a prišla odpočívať na moje ruky a ja som ju s radosťou vložila späť do svätostánku. Toto sa zopakovalo po druhý raz a ja som urobila to isté. Napriek tomu sa to stalo aj tretíkrát...“ [1]

Na 89. strane knihy Božie milosrdenstvo v mojej duši sa píše: „Keď ku mne kňaz znova pristúpil, zdvihla som preňho hostiu, aby ju vložil späť do kalicha, pretože keď som po prvý raz prijala Ježiša, nemohla som hovoriť pred konzumáciou hostie, a tak som mu nemohla povedať, že druhá hostia spadla. Ale kým som držala hostiu v ruke, pocítila som takú silu lásky, že po zvyšok dňa som nemohla ani jesť, ani prísť k zmyslom. Od hostie som počula tieto slová: ‘Túžil som po odpočinku v tvojich rukách, nielen v tvojom srdci.“ [2]

Na 168. strane sa píše: „Vo chvíli, keď som si kľakla, aby som vyškrtla svoju vlastnú vôľu, ako mi to navrhol Pán, v duši som počula tento hlas: Odteraz sa neboj Božieho súdu, lebo nebudeš súdená.“ [3] (Zo 4. februára 1935)

Na 176. strane jej „Ježiš“ hovorí: „Ty si sladké hrozno a vybraný strapec; chcem, aby aj ostatní mali podiel na šťave, ktorá v tebe prúdi.“ [4]

Na 191. strane jej „Ježiš“ hovorí: „Kvôli tebe zadržím ruku, ktorá trestá; kvôli tebe požehnám zem.“ [5] (Pozri tiež 378. stranu)

Na 247. strane „Ježiš“ hovorí: „A vedz aj toto, dcéra moja: všetky stvorenia, či to vedia alebo nevedia a či to chcú alebo nechcú, vždy plnia moju vôľu... Moja dcéra, ak chceš, v tomto okamihu vytvorím nový svet, krajší ako tento, a budeš v ňom žiť po zvyšok svojho života.“ [6]

Na 260. strane „Ježiš“ hovorí: „Veď mnohé duše sa odvrátia od pekelných brán a budú sa klaňať môjmu milosrdenstvu.“ [7]

Na 374. strane „Ježiš“ hovorí: „Ak nebudú uctievať moje milosrdenstvo, naveky zahynú.“ [8]

Na 382. strane „Ježiš“ hovorí: „Chcem, aby sa uctievalo moje milosrdenstvo.“ [9]

Na 288. strane „Ježiš“ hovorí: „Preto sa s tebou zjednocujem tak dôverne ako so žiadnym iným stvorením.“ [10]

Na 400. strane „Ježiš“ hovorí: „Tvoju lásku vidím takú čistú, čistejšiu ako lásku anjelov, a to o to viac, že naďalej bojuješ. Kvôli tebe požehnávam svet.“ [11]

Na 417. strane čítame, že „Ježiš“ údajne dal sestre Faustíne tento pokyn: „Povedz generálnemu predstavenému, aby s tebou počítal ako s najvernejšou dcérou v ráde.“ [12]

Na 583. strane čítame, že sestra Faustína povedala: „Keď som vzala do rúk Posla Svätého Srdca (Messenger of the Sacred Heart) a prečítala som si správu o kanonizácii sv. Andreja Bobolu, moju dušu okamžite naplnila veľká túžba, aby aj naša kongregácia mala svätého, a plakala som ako dieťa, že uprostred nás nie je žiaden svätý. A Pánovi som povedala: ‘Poznám tvoju štedrosť, a predsa sa mi zdá, že voči nám si menej štedrý.’ A opäť som začala plakať ako malé dieťa. A Pán Ježiš mi povedal: ‘Neplač. Ty si ten svätý.’“ [13]

Na 602. strane „Ježiš“ údajne povedal: „Nemôžem ich vystáť, lebo nie sú ani dobrí, ani zlí.“ [14]

Na 612. strane „Ježiš“ údajne povedal: „K Poľsku mám zvláštnu lásku a ak bude poslušné voči mojej vôli, oslávim ho na moci i svätosti. Z neho vzíde iskra, ktorá pripraví svet na môj konečný príchod.“ [15]

Na 643. strane čítame, že sestra Faustína po prijatí Prijímania povedala: „Ježišu, premeň ma na ďalšiu hostiu! (...) Ty si veľký a všemocný Pán; túto milosť mi môžeš udeliť. A Pán mi odpovedal: ‘Ty si živá hostia.’“ [16]

Na 208. strane sa dozvedáme, že „Ježiš“ sestre Faustíne údajne povedal o novej pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu a údajne ju poučil, že sa má odriekať na korálikoch Ruženca: ‘Táto modlitba [pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu] bude slúžiť na utíšenie môjho hnevu. Budeš ju recitovať deväť dní, na korálikoch Ruženca, nasledovným spôsobom: Najprv sa pomodlíš Otče náš, Zdravas Mária a Verím v Boha. Potom na korálikoch modlitby Otče náš vyslovíš tieto slová: ‘Večný Otče, obetujem ti Telo a Krv, Dušu i Božstvo tvojho najmilšieho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta.’ Na korálikoch Zdravas Mária vyslovíš tieto slová: ‘Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.’ Na záver trikrát odrecituješ tieto slová: ‘Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom.“ [17] (Sobota, 14. septembra 1935)

Výroky vyššie predstavujú niekoľko problémov. Prvým problémom je propagácia Prijímania na ruku, ktoré náš Pán vraj schvaľuje. Hostia mnohokrát vletí do jej ruky; náš Pán vraj hovorí, že túži po odpočinku v jej rukách. Myslíme si, že ide o diabolskú nástrahu, aby sa Prijímanie na ruku intelektuálne prijalo pred nástupom II. vatikánskeho koncilu.

Po druhé, dozvedáme sa, že na túto sestru sa sype zbytočná chvála. Dozvedáme sa veci, ktoré jej vraj povedal náš Pán a ktoré nenapohámajú pokore, ale márnomyseľnosti – že je v podstate najlepšia vec na svete. Nemyslíme si, že by jej náš Pán niekedy dal pokyn, aby svojmu superiorovi povedala, že je najvernejšou dcérou v celom ráde. Náš Pán by takúto vec mohol povedať superiorovi, ak by chcel, aby to vedel.

Po tretie, dozvedáme sa, že sestre Faustíne bolo povedané, že Božia iskra – ktorá pripraví svet na jeho druhý príchod – vyjde z Poľska! Toto sa vykladalo tak, že Bohom vyvolenou osobou bol Ján Pavol II., ktorý bol z Poľska! Keďže vieme, že Ján Pavol II. bol odpadlík, nekatolícky antipápež, človek, ktorý schvaľoval falošné náboženstvá sveta, opäť nám to ukazuje, že zjavenia sestry Faustíny boli od diabla. V skutočnosti nám to ukazuje, ako veľmi chcel diabol napomôcť podpore Jána Pavla II.

Po štvrté, pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu sa sústredí na milosrdenstvo v dobe, kedy sa ľudstvo čoraz viac približovalo k naplneniu kalicha Božej spravodlivosti. Problémom v tom čase ako i dnes, pravdaže, bolo, že ľudia sa Boha nebáli a naďalej ho urážali. Potrebovali počuť o jeho spravodlivosti. No pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu bola ideálnou bludnou pobožnosťou a posolstvom, ktoré malo ľudí presvedčiť, že sa im dostane Božieho milosrdenstva, aj keď zostanú vo svojich hriechoch; dokonca ľudí nabáda k tomu, aby „uctievali“ jeho milosrdenstvo.

Po piate, a toto je možno najdôležitejšie, vyjavil by Boh novú pobožnosť, ktorá by sa mala odriekať na korálikoch Ruženca krátko po tom, čo jeho Matka prišla do Fatimy, aby vykonala ohromujúci zázrak a okrem iného zjavila nutnosť Ruženca? Konkrétny pokyn, zadelený sestre Faustíne, o pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu, ktorá sa mala odriekať na korálikoch Ruženca, podľa nás zavádza jasnú náhradu Ruženca od diabla. A zistili sme, že mnohé duše sa ju modlili takýmto spôsobom. Pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu je dômyselná napodobenina, ktorá tým, že je v mnohých ohľadoch tradičná, slúži diablovi s cieľom, že sa táto protipobožnosť dostane do konzervatívne zmýšľajúcich kruhov, ktoré ju – diabol dúfa – budú používať ako náhradu Ruženca.

Ak zoberieme do úvahy všetky tieto veci, pobožnosť k Božiemu milosrdenstvu je niečím, čomu by sa mali katolíci vyhnúť. Katolíci by sa namiesto toho mali modliť Ruženec navyše alebo krížovú cestu.

Poznámky pod čiarou k 41. kapitole: