Ján Pavol II. bol Antikrist

Herézy Jána Pavla II.

(Toto je odkaz na našu sekciu o Jánovi Pavlovi II., ktorá obsahuje jeho najhoršie herézy, mapuje jeho minulosť falošného ekumenizmu a obsahuje mnoho farebných obrázkov; je nevyhnutná na prečítanie.)

Video: “Saint” John Paul II Exposed (1 hodina 28 minút)

Ján Pavol II. hlásal evanjelium Antikrista (pozri článok nižšie)

Tento článok nižšie sa zameriava na jednu herézu, ktorú hlásal Ján Pavol II.: že každý človek je Ježiš Kristus. Tento článok obsahuje šokujúci dôkaz, že Ján Pavol II. hlásal, že každý človek je Boh, priamo vo Vatikáne, a ako je to vyslovene v súlade s definíciou „Antikrista“ z Biblie.

Antikristovský kódex: Šokujúca pravda, že Jána Pavol II. hlásal, že človek je Boh – náuku Antikrista – priamo vo Vatikáne

Ján Pavol II. sedí v Izraeli 24. marca 2000 v kresle s obráteným krížom nad svojou hlavou. Tým, čo by sa pokúšali ospravedlniť tento nehorázny a veľavravný čin poukazovaním na to, že sv. Peter bol ukrižovaný dole hlavou, odpovedáme, že ide o márny pokus obhájiť neobhájiteľné. Keď to Ján Pavol II. urobil, nebolo to na jeden zo sviatkov sv. Petra a ani sa nekonala žiadna spomienková oslava sv. Petra. Obrátený kríž je jedným z najvýznamnejších symbolov satanizmu, čož dokladuje to, ako ho používajú okultisti, satanistické rockové skupiny a rituálni vrahovia. Práve preto Ján Pavol II. sedel s týmto symbolom nad svojou hlavou.

Pápež sv. Pius X., E Supremi Apostolatus, 4. október 1903: „Zatiaľ čo na druhej strane, a toto je podľa toho istého apoštola charakteristickým znakom Antikrista, samotný človek vtrhol s nekonečnou opovážlivosťou na miesto Boha.“

Ján Pavol II., Redemptor hominis, 4. marec 1979: „TENTO HLBOKÝ ÚŽAS NAD HODNOTOU A DÔSTOJNOSŤOU ČLOVEKA SA VOLÁ EVANJELIUM ČIŽE RADOSTNÁ ZVESŤ. A NAZÝVA SA AJ KRESŤANSTVOM.“

Ján Pavol II. v Detroite predtým, ako sa z neho stal antipápež, nosiaci obrátený kríž

1. Panna Mária prorokovala, že Rím sa stane sídlom Antikrista

Ako sme sa už dozvedeli, 19. septembra 1846 sa blahoslavená Panna Mária zjavila v La Salette vo Francúzsku a predpovedala, že:

„Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista... Cirkev bude v zatmení.“

Naša Pani výslovne predpovedala, že Rím stratí katolícku vieru, upadne do apostázy od pravej Kristovej Cirkvi a stane sa sídlom Antikrista. No kto je antikrist?

↑Ísť späť na menu

2. Antikrist definovaný

Slovo antikrist sa v celom Svätom Písme spomína iba štyri razy. Slovo antikrist sa vôbec nespomína v Apokalypse a nespomína ho sv. Pavol (ktorý používa iba výrazy „syn zatratenia“ a „človek hriechu“). Slovo antikrist spomína vo svojich epištolách iba sv. Ján apoštol.

Preto sa pri hľadaní definície Antikrista musíme najprv pozrieť na epištoly sv. Jána, nie na Apokalypsu; lebo sv. Ján slovo Antikrist používa a definuje, kým Apokalypsa nie. Sú štyri razy, kedy sv. Ján používa slovo Antikrist, pričom ho definuje iba dvakrát. Dve definície Antikrista, ktoré sv. Ján uvádza, sú najdôležitejšími čiastkami dôkazov, ktoré existujú pri identifikovaní toho, kým Antikrist skutočne je, pretože Sväté Písmo je vnuknuté, neomylné a bezchybné Božie Slovo. Preto je definícia Antikrista podľa Svätého Písma neomylne tou správnou.

1. Jánov list 2:22 – „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna.“

1. Jánov list 4:2-3 – „Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. A každý duch, ktorý rozpúšťa Ježiša prišlého v tele, nie je z Boha: a toto je antikrist, o ktorom ste počuli, že príde...“

Obe definície Antikrista sa týkajú popretia pravdy o tom, kým je Ježiš Kristus. Pravda o našom Pánovi Ježišovi Kristovi a pravda o Najsvätejšej Trojici predstavujú samotné základy kresťanského náboženstva. Sú to najdôležitejšie pravdy vo vesmíre.

Toto je dôvodom, prečo rané koncily Katolíckej Cirkvi odsúdili s najväčším možným nasadením aj tie najmenšie odklony od pravdy o Ježišovi Kristovi alebo Trojici. A toto je dôvodom, prečo najväčší nepriatelia Ježiša Krista v dejinách neboli tí ľudia, ktorí spôsobili nasledovníkom Krista dočasné ublíženie, ale tí, ktorí boli najefektívnejší a najrúhavejší pri útočení na pravdu o Ježišovi Kristovi – ktorá je samotným základom večnej spásy človeka.

Čiže Sväté Písmo pri definovaní „Antikrista“ hovorí o konkrétnom útoku na pravdu o Ježišovi Kristovi, o konkrétnom útoku na pravdu o Bohočloveku. Sväté Písmo sa výslovne zmieňuje o rozpúšťaní Ježiša (1 Jn 4:2-3) a popretí, že Ježiš je Kristus (1 Jn 2:22). Tieto dve veci podľa Svätého Písma predstavujú poznávaciu charakteristiku Antikrista a tieto dve veci jasne narážajú na útok na pravdu o vtelení Božieho Syna.

Jedným z prvých a najnechválnejšie známych mužov v dejinách Cirkvi, ktorý prekrútil náuku vtelení, bol heretik Nestorius z 5. storočia, ktorého v r. 431 odsúdil Efezský koncil. Prípad heretika Nestoria je veľmi dôležitý pri identifikovaní Antikrista a toho, ako sa zmocnil Vatikánu, ako uvidíme, pretože heréza Nestoria bola konkrétnou herézou, ktorá sedí s definíciou Antikrista podľa Biblie.

Nestorius bol heretik, ktorý sa pokúsil rozpustiť Krista (1 Jn 4:2-3), a učinil tak prekrútením pravdy o vtelení.

Pápež Pius XI., Lux Veritatis (# 37), 25. december 1931: „...všetci títo, nie menej ako Nestorius, sa trúfalo pokúšajú ‘ROZPUSTIŤ KRISTA,’...“ [1]

Pápež Pius XI. tu potvrdzuje, že Nestoriova heréza bola konkrétnou náukou Antikrista – išlo o pokus rozpustiť osobu Ježiša Krista, čož je podľa Písma znakom Antikrista. Majte tento fakt na mysli (že Nestoriova náuka „rozpúšťania Krista“ bola konkrétnou náukou Antikrista tak, ako ju opísalo Sväté Písmo), keďže to bude čoskoro obzvlášť relevantné.

Čím však bola táto Nestoriova náuka? Ako Nestorius „ROZPUSTIL“ Ježiša a takto robiac sa stal tým, čo sv. Ján definuje ako „Antikrist“? Aby sme pochopili Nestoriovu náuku, veľmi stručne musíme zopakovať katolícku pravdu o vtelení.

Katolícka Cirkev učí, že večné Slovo –Boží Syn – druhá osoba Najsvätejšej Trojice – si vzala ľudskú prirodzenosť a skutočne sa stala človekom. Evanjelium sv. Jána 1:14: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“

Náš Pán Ježiš Kristus je večné Slovo, ktoré sa stalo telom. Skutočne je Bohom a skutočne je aj človekom. Je jedným Kristom – jednou božskou osobou s dvoma prirodzenosťami.

Pápež sv. Lev Veľký, Chalcedónsky koncil, 451, ex cathedra: „...my všetci jedným hlasom učíme vyznávanie jedného a toho istého Syna, nášho Pána Ježiša Krista: toho istého dokonalého v božstve a dokonalého v človečenstve, toho istého skutočne Boha a skutočne človeka, rozumovej duše a tela... jedného a toho istého Krista... jedinú osobu a jestvujúce bytie; On nie je rozlúčený alebo rozdelený do dvoch osôb, ale je jeden a ten istý jednorodený Syn, Boh, Slovo, Pán Ježiš Kristus...“ [2]

Nestorius však odmietol, že náš Pán Ježiš Kristus je jednou osobou. Nestorius bohorúhačsky rozpustil Krista do dvoch osôb. Nestorius sa bohorúhačsky držal toho, že Boží Syn sa pri vtelení nestal človekom, ale že Boží Syn sa určitým spôsobom zjednotil s človekom zvaným Ježiš.

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 13), 4. marec 1979: „...‘Syn Boží sa svojím vtelením určitým spôsobom spojil s každým človekom.’“ [3]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 2. júl 1986: „...Syn Boží vtelený do lona Panny Márie ‘sa určitým spôsobom spojil s každým človekom.’“ [4]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 8. apríl 1987: „...‘on, Boží Syn, sa svojím vtelením určitým spôsobom spojil s KAŽDÝM ČLOVEKOM.’“ [5]

Antipápež Ján Pavol II., List rodinám (# 2): „...svojím vtelením sa Syn Boží určitým spôsobom spojil s každým človekom.“ [6]

A zastávaním názoru, že Boží Syn sa nestal človekom, ale že sa vtelením spojil s človekom zvaným Ježiš, Nestorius nášho Pána Ježiša Krista rozpustil alebo rozdelil do dvoch osôb.

Pápež sv. Lev Veľký, Dogmatický list Flaviánovi, 449: „Nech je preto Nestorius prekliaty... jednu osobu vytvoril z tela a ďalšiu z božstva A NEUVEDOMIL SI, ŽE TU BOL LEN JEDEN KRISTUS...“ [7]

A tým, že Nestoriovo antikristovské učenie nášho Pána Ježiša Krista rozpustilo alebo rozdelilo do dvoch osôb, logicky viedlo k uctievaniu dvoch Kristov a v dôsledku tohto zaviedlo UCTIEVANIE ČLOVEKA!

Pápež Vigilius, Druhý carihradský koncil, 553: „Svätý cirkevný snem Efezský... vyniesol rozsudok proti heréze Nestoria... a všetkým tým, čo by si mohli neskôr... osvojiť také isté názory, akých sa držal... Tieto lži vyjadrujú proti pravým dogmám Cirkvi, VYJADRUJÚC UCTIEVANIE DVOM SYNOM, snažiac sa rozdeliť to, čo sa rozdeliť nedá, A ZAVÁDZAJÚC AJ NEBU, AJ ZEMI ZLOČIN UCTIEVANIA ČLOVEKA. No posvätné zástupy nebeských duchov spolu s nami uctievajú len jedného Pána Ježiša Krista.“ [8]

Dogmatický Druhý carihradský koncil v tomto neuveriteľnom citáte učí, že bohorúhačské rozpúšťanie Krista do dvoch osôb Nestoriovým názorom na vtelenie viedlo k uctievaniu dvoch synov a v dôsledku tohto zaviedlo UCTIEVANIE ČLOVEKA. Opakujeme, NESTORIOV HERETICKÝ POHĽAD NA VTELENIE VIEDOL K UCTIEVANIU DVOCH SYNOV A V DÔSLEDKU TOHTO ZAVIEDOL UCTIEVANIE ČLOVEKA. Toto je práve tá náuka, ktorú sv. Ján opísal ako náuku Antikrista. Znie to povedome?

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec 1979: „TENTO HLBOKÝ ÚŽAS NAD HODNOTOU A DÔSTOJNOSŤOU ČLOVEKA SA VOLÁ EVANJELIUM ČIŽE RADOSTNÁ ZVESŤ. A NAZÝVA SA AJ KRESŤANSTVOM.“ [9]

Áno, antipápež Ján Pavol II. hlásal herézu Nestoria – tú samú náuku Antikrista. Hlásal rozpúšťanie Ježiša pri vtelení, ktoré vedie k uctievaniu mnohých Kristov a k uctievaniu človeka!

Antipápež Ján Pavol II. tu vo svojej prvej encyklike, Redemptor hominis, explicitne zadefinoval Evanjelium, radostnú zvesť a kresťanstvo ako hlboký úžas nad človekom. Evanjelium predstavuje život Ježiša Krista! Tým, že antipápež Ján Pavol II. píše, že Evanjelium, radostná zvesť a kresťanstvo je hlbokým úžasom nad každým človekom, naznačuje, že každý človek je Ježiš Kristus, ktorému sa kresťania klaňajú. A toto uctievanie každého človeka ako Krista pramení z učenia antipápeža Jána Pavla II., že Boží Syn sa pri vtelení spojil s každým človekom!

Okrem toho, hoci je podobnosť medzi Nestoriom a antipápežom Jánom Pavlom II. nepopierateľná, je medzi nimi zásadný rozdiel. Jestvuje zásadný rozdiel medzi predbežným antikristom, Nestoriom, a antipápežom Jánom Pavlom II., ktorého náuka predstavuje naplnenie proroctva Panny Márie, že Rím sa stane sídlom Antikrista. Rozdielom je, že kázanie antipápeža Jána Pavla II. bolo šesťmiliárdkrát horšie. Nestorius rozpustil Ježiša do dvoch (čož viedlo k uctievaniu dvoch Kristov), kým antipápež Ján Pavol II. rozpustil Ježiša do šiestich miliárd, čož malo za následok uctievanie šiestich miliárd Kristov.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia, 25. január 1984: „Kristus, Boží Syn, tým, že sa stáva telom, berie si človečenstvo každého človeka... V tomto okamihu sa spája s každou osobou... V encyklike Redemptor hominis som napísal, že ‘Tento hlboký úžas nad ľudskou hodnotou a dôstojnosťou sa v skutočnosti volá Evanjelium, to jest radostná zvesť. Nazýva sa aj kresťanstvo.’“ [10]

Tu máme antipápeža Jána Pavla II., ako s príčinnou a účinkovou presnosťou objasňuje svoje rozpúšťanie Ježiša (svoje antikristovské učenie) a svoje uctievanie človeka. Hovorí nám, že preto, lebo Boží Syn sa vtelením spojil s každým človekom, to jest preto, lebo Boží Syn sa vtelením rozpustil do každého človeka, názov pre kresťanstvo je hlboký úžas nad každým človekom; pretože na základe tejto udalosti je každý človek Ježišom Kristom. Každý človek je skutočne Božím Synom a skutočne človekom. V tomto článku dokážeme, že táto antikristovská náuka, že každý človek sa pri vtelení stal Božím Synom, a preto je Ježišom Kristom, je to, čo antipápež Ján Pavol II. hlásal svetu.

↑Ísť späť na menu

3. Každý človek si musí privlastniť vtelenie

Hneď predtým, ako vo svojej prvej encyklike Redemptor hominis definoval kresťanstvo ako hlboký úžas nad človekom, antipápež Ján Pavol II. napísal nasledovné:

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec 1979: „Človek, ktorý chce dôkladne pochopiť sám seba... musí si ‘prisvojiť’, asimilovať celú skutočnosť vtelenia a vykúpenia, aby tak znova našiel seba. Ak sa v ňom uskutoční tento hlboký proces, prinesie ovocie nielen klaňania sa Bohu, ale aj hlbokého úžasu nad sebou samým.“ [11]

Prisvojiť si niečo znamená „privlastniť si to.“ [12] Asimilovať niečo znamená vstrebať to. Antipápež Ján Pavol II. tu teda hovorí, že človek si musí privlastniť vtelenie (to jest musí si privlastniť skutočnosť, že Boh sa stal človekom), aby našiel sám seba. Toto znamená, že človek musí pochopiť, že je Bohočlovekom, aby našiel sám seba.

Keď sa toto v človeku uskutoční, podľa antipápeža Jána Pavla II. bude človek vlastniť nielen adoráciu Boha, „ale taj hlboký úžas nad sebou samým,“ pretože zistí, že aj on je Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Toto je dôvodom, prečo antipápež Ján Pavol II. v hneď nasledujúcom odseku svojej encykliky zadefinoval kresťanstvo ako hlboký úžas nad každým človekom (už citované).

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec 1979: „Človek, ktorý chce dôkladne pochopiť sám seba... musí si ‘prisvojiť’, asimilovať celú skutočnosť vtelenia a vykúpenia, aby tak znova našiel seba. TENTO HLBOKÝ ÚŽAS NAD HODNOTOU A DÔSTOJNOSŤOU ČLOVEKA SA VOLÁ EVANJELIUM ČIŽE RADOSTNÁ ZVESŤ. A NAZÝVA SA AJ KRESŤANSTVOM.“ [13]

Okrem toho antipápež Ján Pavol II. svoje dôležité posolstvo (o privlastňovaní si vtelenia, aby človek našiel seba samého) viacerokrát vo svojich spisoch (Catechesi tradendae #61; Veritatis splendor #8) zopakoval, pretože, ako sme si už ukázali, predstavuje základ celého evanjelia Antikrista.

Antipápež Ján Pavol II. teda najmenej trikrát vo svojich spisoch učil, že človek si musí privlastniť vtelenie, aby našiel seba samého. A hneď po tom, ako to antipápež Ján Pavol II. v Redemptor hominis spomenie, to, čo skutočne myslí potvrdzuje tým, že kresťanstvo definuje ako hlboký úžas nad každým človekom, čím potvrdzuje, že toto uctievanie každého človeka priamo vyplýva z vtelenia.

↑Ísť späť na menu

4. Evanjelium je radostná zvesť o človeku

Antipápež Ján Pavol II. definoval Evanjelium ako hlboký úžas nad človekom vo svojej prvej encyklike a veľakrát inokedy. No antipápež Ján Pavol II. taktiež Evanjelium zadefinoval ako radostná zvesť o Ježišovi Kristovi. Zadefinoval ho oboma spôsobmi, pretože jeho posolstvom bolo, že každý človek je Ježišom Kristom.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor, 7. marec 1983: „Evanjelium je osoba: je to Ježiš Kristus.“ [14]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 1. jún 1980: „Nielenže je evanjeliové posolstvo adresované človeku, ale je to veľké mesiášske posolstvo o človeku; je to zjavenie človeku úplnej pravdy o ňom samom...“ [15]

Antipápež Ján Pavol II., Redemptoris missio (# 13): „Ježiš sám je ‘blahozvesťou’... oznamuje ‘blahozvesť’ nielen tým, čo hovorí a koná, ale tým, čím je.“ [16]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 4. jún 1997: „Evanjelium ohlasovaním radostnej zvesti o Ježišovi oznamuje aj radostnú zvesť o človeku...“ [17]

Antipápež Ján Pavol II., O Kristových laických veriacich (# 7), 30. december 1988: „...sám Ježiš Kristus, je tým ‘novým Posolstvom’...“ [18]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 9. máj 1988: „Evanjelium je zjavenie Boha... A je tiež zjavením pravdy o človeku, o jeho dôstojnosti... Nazývame ho radostná zvesť alebo ‘radostná novina’...“ [19]

Antipápež Ján Pavol II. svetu hlásal, že človek a Ježiš sú jedno a to isté a že evanjelium je pravdou o Ježišovi a tiež pravdou o každom človeku. Nasledujúci citát je vskutku obzvlášť veľavravný.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor k členom Kongresu Spojených štátov, 8. január 2001: „Počas rokov svojho úradovania, ale predovšetkým počas jubilejného roku, ktorý sa práve skončil, som vyzval všetkých k tomu, aby sa obrátili k Ježišovi, aby novými a hlbšími spôsobmi objavili pravdu o človeku. (...)Vidieť pravdu Krista znamená s hlbokým úžasom precítiť hodnotu a dôstojnosť každej ľudskej bytosti, čož je radostná zvesť evanjelia a jadro kresťanstva (cf. Redemptor hominis, 10).“ [20]

V prvom rade si všimnite odkaz na Redemptor hominis #10, ktorý antipápež Ján Pavol II. uvádza. Redemptor hominis #10 je miesto, kde antipápež Ján Pavol II. Evanjelium a kresťanstvo pôvodne zadefinoval ako hlboký úžas nad človekom.

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec 1979: „TENTO HLBOKÝ ÚŽAS NAD HODNOTOU A DÔSTOJNOSŤOU ČLOVEKA SA VOLÁ EVANJELIUM ČIŽE RADOSTNÁ ZVESŤ. A NAZÝVA SA AJ KRESŤANSTVOM.“ [21]

Po druhé, antipápež Ján Pavol II. hneď pred uvedením tohto odkazu píše, že vidieť pravdu Krista znamená s hlbokým úžasom precítiť hodnotu a dôstojnosť každej ľudskej bytosti. Inými slovami, VIDIEŤ PRAVDU KRISTA ZNAMENÁ PRECÍTIŤ KAŽDÉHO ČLOVEKA a toto je radostná zvesť evanjelia – podľa antipápeža Jána Pavla II. Toto znamená, že každý človek je Ježiš Kristus.

List Galaťanom 1:8-9 – „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!“

Jednou z najvychýrenejších encyklík antipápeža Jána Pavla II. je Evangelium vitae z r. 1995. Evangelium vitae znamená evanjelium života.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 29), 25. marec 1995: „ Evanjelium života je konkrétna osobná skutočnosť, lebo spočíva v ohlasovaní osoby samého Ježiša.“ [22]

Tuná v Evangelium vitae #29 antipápež Ján Pavol II. definuje evanjelium života; hovorí, že je samotným Ježišom. Ale sledujte toto.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 2), 25. marec 1995: „Evanjelium lásky Boha k človeku, Evanjelium dôstojnosti osoby a Evanjelium života sú jediným a nerozdielnym evanjeliom.“ [23]

Antipápež Ján Pavol II. nám práve povedal, že evanjeliom života je Ježiš, a tu nám hovorí, že evanjelium života je tiež evanjeliom ľudskej dôstojnosti. Jasne hovorí, že ohlasovanie Ježiša je tiež ohlasovaním každého človeka; sú jediným a nerozdielnym zvestovaním.

↑Ísť späť na menu

5. Človek je Kristus, Syn živého Boha

V 16. kapitole Evanjelia podľa sv. Matúša je zaznamenaná jedna z najdôležitejších udalostí v histórii kresťanstva.

Evanjelium podľa Matúša 16:13-16 – „Keď potom Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: ‘Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?’ Oni vraveli: ‘Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.’ Opýtal sa ich: ‘A za koho ma pokladáte vy?’ Odpovedal Šimon Peter: ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’“

Počas tohto dramatického okamihu dejín spásy sv. Peter vyznal pravdu, ktorá predstavuje jadro evanjelia. Správne vyznal, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha.

Antipápež Ján Pavol II. sa vo svojej úplne prvej homílii vyjadril k týmto slovám, ktoré sv. Peter vyslovil o našom Pánovi Ježišovi Kristovi.

Antipápež Ján Pavol II., Úplne prvá homília, navždy poznačujúca začiatok jeho pastoračného úradovania, nedeľa, 22. október 1978: „‘1. Ty si Kristus, Syn živého Boha’ (Mt 16:16). Tieto slová vyriekol Šimon, syn Jonáša, v kraji Cézarey Filipovej. (...) Tieto slová poznačujú začiatok Petrovej misie v dejinách spásy...“
„2. V tento deň a na tomto mieste sa tieto isté slová musia znova vyrieknuť a vypočuť: ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’ Áno, bratia a synovia a dcéry, tieto slová na prvom mieste. ...prosím počúvajte ešte raz, dnes a na tomto posvätnom mieste, slová vyrieknuté Šimonom Petrom. V týchto slovách je viera Cirkvi. V týchto istých slovách je nová pravda, vskutku, konečná a definitívna pravda o človeku: Synovi živého Boha – ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’“ [24]

Antipápež Ján Pavol II. vo svojej úplne prvej antipápežskej homílii v r. 1978, práve v tom prejave, ktorý navždy poznačí začiatok jeho pastierskeho úradovania, v nedeľu 22. októbra 1978 svetu prehlásil, že ČLOVEK je Kristus, Syn živého Boha! Dokonca povedal, že toto je „nová pravda“ – nová pravda, ktorú prišiel vyjaviť. „Ty si Kristus, Syn živého Boha,“ slová, ktoré sv. Peter vyslovil o našom Pánovi Ježišovi Kristovi, sú slová, ktoré podľa antipápeža Jána Pavla II. opisujú pravdu o človeku.

A nie je to žiadna náhoda, že Ján Pavol II. urobil toto vyhlásenie vo svojej úplne prvej antipápežskej homílii. Prišiel sem hlásať človeka na mieste Krista, a tak svoju antikristovskú náuku vykladal od samotného začiatku! Ľudia nemôžu podceniť význam tohto prejavu.

Pápež sv. Pius X., E Supremi Apostolatus, 4. október 1903: „Zatiaľ čo na druhej strane, a toto je podľa toho istého apoštola charakteristickým znakom Antikrista, samotný človek vtrhol s nekonečnou opovážlivosťou na miesto Boha.“ [25]

Charakteristickým znakom Antikrista, človeka na mieste Boha, bol charakteristický znak antipápeža Jána Pavla II. Prišiel sem nahradiť Evanjelium Ježiša Krista evanjeliom človeka na mieste Krista; prišiel sem nahradiť pravdu o Ježišovi Kristovi pravdou o človeku.

↑Ísť späť na menu

6. Pravda o človeku je, že je Ježiš Kristus

V spisoch antipápeža Jána Pavla II. nájdeme nespočetné množstvo zmienok o človeku. V jeho spisoch však nájdeme aj nespočetné množstvo zmienok o „pravde o človeku“ a „celej pravde o človeku“. Teraz už vieme, čo mal antipápež Ján Pavol II. na mysli, keď hovoril o tejto „pravde o človeku“. Bolo to, že pravdou o človeku je, že je Ježišom Kristom.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 17. december 1991: „Drahí bratia a sestry, pozrite sa na Krista, Pravdu o človeku...“ [26]

Antipápež Ján Pavol II. nám tu explicitne hovorí, že Kristus je Pravdou o človeku. Toto znamená, že pravdou o človeku je, že je Ježišom Kristom.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia, 22. február 1984: „...aby sa svedomia oslobodili v úplnej pravde človeka, ktorý je Kristus...“ [27]

V piatom vydaní nášho časopisu citujeme veľa ďalších textov, v ktorých Ján Pavol II. naznačuje – niekedy veľmi rafinovaným spôsobom – že „pravda o človeku“ je, že je Kristus. Odkazujeme vás na tieto texty a video na našej webstránke (www.mostholyfamilymonastery.com), pretože musíme sa posunúť ďalej.

↑Ísť späť na menu

7. A slovo sa telom stalo v každom človeku

V Evanjeliu podľa Jána 1:14 čítame o vtelení Božieho Syna, „A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Tuná je to, čo nám prišiel o týchto slovách povedať antipápež Ján Pavol II.

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o Duchu Svätom (# 50), 15. máj 1986: „‘Slovo sa telom stalo’ (Jn 1:14). Vtelenie Boha-Syna značí vzatie do jednoty s Bohom nielen ľudskej prirodzenosti, ale v nej určitým spôsobom všetkých, čo sú ‘telom’: celého ľudského pokolenia...“ [28]

Antipápež Ján Pavol II. tu cituje slová z Evanjelia podľa Jána 1:14 a hovorí, že slovo stávajúce sa telom znamená vzatie si všetkého tela, celého ľudstva. Toto doslova znamená, že Boží Syn sa stal všetkým telom, celým ľudstvom. A toto je dôvod, prečo antipápež Ján Pavol II. hovorí nasledovné:

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 104), 25. marec 1995: „Práve v ‘tele’ každého človeka Kristus sa neustále zjavuje... a preto odvrhnutie života človeka v svojich rôznych formách je skutočne odvrhnutím samotného Krista.“ [29]

Antipápež Ján Pavol II. tu potvrdzuje svoje učenie, ktoré vyložil v encyklike o Duchu Svätom #50. Pretože sa Slovo stalo telom v prípade celého ľudstva, je to v tele KAŽDEJ OSOBY, kde Kristus zjavuje seba samého. Podľa antipápeža Jána Pavla II. je každá osoba Slovom, ktoré sa stalo telom. Všimnite si, ako dokonca uvádza slovo „telo“ do úvodzoviek, výslovne naznačujúc, že každá osoba je „Slovo, ktoré sa telom stalo“ z Evanjelia podľa Jána 1:14.

↑Ísť späť na menu

8. Vtelenie je pravdou o človeku

Antipápež Ján Pavol II., Homília v St. Louis, 27. január 1999: „Vtelením sa Boh úplne zjavuje v Synovi... Vtelenie tiež zjavuje pravdu o človeku.“ [30]

Toto znamená, že človek je vtelené Slovo.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor na Anjel Pána, 4. január 1981: „Príchod Boha do sveta, narodenie Boha v ľudskom tele, je prenikavou a oslňujúcou pravdou. Je to cesta, po ktorej keď človek kráča, znovuobjaví seba samého.“ [31]

Toto znamená, že každý človek objaví, že je Bohom v ľudskom tele.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 14. december 1999:„Upieraním nášho zraku na tajomstvo vteleného Slova... človek objaví sám seba.“ [32]

Antipápež Ján Pavol II. tu nehorázne očividne tvrdí, že pozeraním sa na Bohočloveka, človek objaví sám seba.

↑Ísť späť na menu

9. Tajomstvo Slova, ktoré sa stalo telom, je tajomstvo človeka

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor, 14. január 1999: „A ‘v skutočnosti je to iba v tajomstve Slova, ktoré sa stalo telom, kde sa tajomstvo človeka stáva naozaj jasným. (...)’“ [33]

Antipápež Ján Pavol II. vyslovil tento výrok stovkykrát. Povedal nám, že je to iba v TAJOMSTVE Slova, ktoré sa stalo telom – to znamená povedať, iba v tajomstve Bohočloveka – kedy sa vyjasňuje tajomstvo každého človeka, pretože podľa náuky Antikrista, ktorú hlásal, je každý človek Bohočlovekom. Všimnite si, že antipápež Ján Pavol II. nepovedal, že je to v učení Slova, ktoré sa stalo telom, kedy sa vyjasňuje tajomstvo človeka, ale v tajomstve vteleného Slova – tajomstve samotného Bohočloveka – nášho Pána Ježiša Krista.

Antipápež Ján Pavol II., Veritatis splendor (# 2), 6. august 1993: „Tajomstvo človeka sa skutočne objasňuje iba v tajomstve vteleného Slova.“ [34]

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o viere a rozume (# 12), 14. september 1998: „...len v tajomstve vteleného Slova naozaj nachádza vysvetlenie tajomstvo človeka.“ [35]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 25. október 1991: „V skutočnosti iba v tajomstve vteleného Slova nachádza tajomstvo človeka skutočné svetlo...“ [36]

↑Ísť späť na menu

10. Mária je požehnaná, pretože mala vieru v človeka

V Evanjeliu podľa Lukáša 1:45 Alžbeta hovorí k Márii:

„A blahoslavená je tá, ktorá uverila, lebo splní sa to, čo jej povedal Pán.“

V Evanjeliu podľa Lukáša 1:45 čítame, že Alžbeta chválila Máriu pre jej vieru v Pána. Tuná je to, čo o tejto udalosti povedal antipápež Ján Pavol II.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 31. máj 1980: „Na prahu Zachariášovho domu Alžbeta povedala Márii: ‘Blahoslavená si ty, ktorá si uverila’ (cf. Lk 1:45). Vzdajme česť materstvu, pretože je v ňom vyjadrená viera v človeka. (...) ...JE NEVYHNUTNÉ VERIŤ V ČLOVEKA, od počiatku. BLAHOSLAVENÁ SI TY, MÁRIA, TY, ČO SI UVERILA!“ [37]

Evanjelium podľa Lukáša 1:45 nám hovorí, že Mária verila Pánovi. Antipápež Ján Pavol II. nám v homílii vyjadrujúcej sa k Evanjeliu podľa Lukáša 1:45 hovorí, že Mária od počiatku verila v človeka. Jasne hovoril, že Pánom, v ktorého verila Mária, je každý človek.

↑Ísť späť na menu

11. Každý človek je Kristus, dieťa, ktoré sa narodilo na Vianoce

Tak ako antipápež Ján Pavol II. vo svojej úplne prvej homílii vyhlásil, že človek je Kristus, Syn živého Boha, a tak ako vo svojej prvej encyklike vyhlásil, že kresťanstvo, radostná zvesť a Evanjelium predstavujú hlboký úžas nad každým človekom, tak aj tento Antikrist učinil pri posolstve svetu vo svojom úplne prvom vianočnom antipápežskom príhovore.

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1978: „Toto posolstvo adresujem každému človeku; človeku; človeku, v jeho ľudskosti. Vianoce sú sviatkom človeka.“ [38]

Definíciou Vianoc je nasledovné: „Vianoce – Kristova omša, obecný anglický názov pre sviatok narodenín nášho Pána...“ [39] Vianoce sú sviatkom narodenia Ježiša Krista. Takže, prečo zisťujeme, že antipápež Ján Pavol II. vo svojom prvom vianočnom prejave každej ľudskej bytosti prehlasuje, že Vianoce sú „sviatkom človeka“? Je to práve preto, lebo bol totálnym Antikristom, ktorý sem prišiel kázať človeka na mieste Krista. A tento Antikrist pokračoval v hlásaní svojho vianočného posolstva mnohé nasledujúce roky.

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1979: „Vianoce sú sviatkom všetkých detí sveta – všetkých z nich...“ [40]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 25. december 1993: „Vianoce sú sviatkom každej ľudskej bytosti...“ [41]

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1978: „Prijmite úplnú pravdu o človeku vyslovenú počas vianočnej noci. Prijmite túto dimenziu človeka, ktorá sa v túto svätú noc otvorila všetkým ľuďom!“ [42]

Počas vianočnej noci žiadna pravda o človeku vyslovená nebola. Jediná pravda, ktorá vyslovená bola, sa týkala narodenia Spasiteľa: „Lebo dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2:11) Ak vianočná noc priniesla aj „úplnú pravdu o človeku“, ako povedal antipápež Ján Pavol II., potom úplnou pravdou o človeku je, že je Ježišom Kristom.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 1): „‘(...) Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán’ (Lk 2:10-11). Táto ‘veľká radosť’ zaiste vytryskla z narodenia Spasiteľa. Ale Vianoce odhaľujú aj plný zmysel každého ľudského narodenia...“ [43]

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1978: „Ak tak slávnostne oslavujeme Ježišovo narodenie, robíme to preto, aby sme dosvedčili, že každý človek je niekto jedinečný a neopakovateľný.“ [44]

Antipápež Ján Pavol II. tu priznáva, že slávnostné slávenie Vianoc znamená jednoducho vydávať svedectvo o každej ľudskej bytosti.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 25. december 1985: „Pánove narodenie je svetlo Významu: svetlo znovuobjaveného významu všetkých vecí. A predovšetkým významu človeka...“ [45]

Antipápež Ján Pavol II. v tejto neuveriteľnej homílii na Vianoce v r. 1985 vyhlásil, že narodenie Pána predstavuje význam človeka, čím nám neomalene hovorí, že človek je Pán, ktorý sa narodil na Vianoce.

↑Ísť späť na menu

12. Epifánia je zjavenie človeka

Slovo „epifánia“ znamená zjavenie Boha. Dokonca aj antipápež Ján Pavol II. to uznal.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor na Anjel Pána, 2. január 1983: „Ako je dobre známe, epifánia znamená zjavenie sa Ježiša ľuďom, zjavenie Mesiáša očakávaného stáročia.“ [46]

Ale sledujte, ako tento Antikrist tiež zadefinoval, že každé dieťa je epifániou Boha.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor k Anjel Pána, 11. január 1998: „Každé dieťatko, ktoré prichádza do sveta je ‘epifániou’ Boha...“ [47]

Toto podľa jeho vlastnej definície – a v súlade s celým jeho ostatným kázaním – naznačuje, že každé dieťa, ktoré prichádza na svet, je Boh.

V Apokalypse 3:14 sa náš Pán Ježiš Kristus nazýva „Amen“, verný a pravdivý svedok. Antipápež Ján Pavol II. hovorí, že každý človek je Amen.

Antipápež Ján Pavol II., Familiaris consortio (# 30), 22. november 1981: „Cirkev sa stavia na stranu života a V KAŽDOM ŽIVOTE odhaľuje jas toho ‘Amen’, ktorým je sám Kristus.“ [48]

↑Ísť späť na menu

13. Človek je cesta

V 14. kapitole Evanjelia podľa Jána čítame nasledovné:

„Tomáš mu povedal: ‘Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!’ Ježiš mu povedal: ‘Ja som cesta...’“

V jednom z najvýraznejších veršov z celého Svätého Písma nám Ježiš Kristus hovorí, že On (Ježiš) je cesta. Čo nám povedal antipápež Ján Pavol II.?

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor, 9. február 2001: „Ľudská bytosť je cesta...“ [49]

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o ľudskej práci (# 1), 14. september 1981: „Ak je človek... ‘prvou a základnou cestou v Cirkvi’... sa treba stále vracať na túto cestu...“ [50]

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor v Poľsku, 14. jún 1999: „Človek je primárna a fundamentálna cesta Cirkvi...“ [51]

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor, 7. apríl 1998: „...človek je prvá cesta...“ [52]

Antipápež Ján Pavol II., 21. jún 2002: „...v encyklike Redemptor hominis som chcel zopakovať, že ľudská osoba je primárnou a hlavnou cestou...“ [53]

Antipápež Ján Pavol II., List rodinám (# 1), 2. február 1994: „...človek je cestou...“ [54]

Ježiš Kristus nám veľmi jasne povedal, že On (Ježiš) je cesta. Antipápež Ján Pavol II. nám povedal, že človek je cesta. Antipápež Ján Pavol II. hlásal, že človek je cesta, i keď iba Ježiš je cesta, práve preto, lebo bol Antikristom a hlásal človeka na mieste Krista.

A niet žiadnych pochýb, že antipápež Ján Pavol II. si bol úplne vedomý, že človeka staval na miesto Boha, keď kázal, že človek je cesta. Úplne si bol vedomý skutočnosti, že iba Ježiš Kristus je cesta. Áno, tento človek, ktorý plynule hovoril 14 jazykmi, ktorý bol najviac videnou osobou na svete, ktorý precestoval viac míľ než ktokoľvek v dejinách a hovoril k viacej ľuďom než ktokoľvek v dejinách, si bol úplne vedomý, že Ježiš Kristus je cesta.

Antipápež Ján Pavol II., Catechesi tradendae (# 5), 16. október 1979: „Je to Ježiš, ktorý je ‘cesta, pravda a život’ (Jn 14:6)...“ [55]

Antipápež Ján Pavol II., Catechesi tradendae (# 22), 16. október 1979: „‘...Krista, ktorý je cesta, pravda a život’...“ [56]

Antipápež Ján Pavol II., O laických veriacich (# 34), 30. december 1988: „...Kristus je pre teba ‘cesta, pravda a život’...“ [57]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 8. apríl 2001: „Lebo iba Ježiš je cesta...“ [58]

Antipápež Ján Pavol II. veľmi dobre vedel, že iba Ježiš je cesta, a predsa nám tiež kolom dokola kázal, že človek je cesta. Antipápež Ján Pavol II. nám kázal, že medzi dvoma výrokmi niet rozporu – že človek a Kristus sa dajú zamieňať, pretože sú tým istým.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 10. december 1989: „...vyrovnať cestu Pána a cestu človeka, KTORÁ je cestou Cirkvi.“ [59]

Aby sme sa mohli vyjadriť k tejto neuveriteľnej homílii, musíme pripomenúť slová sv. Jána Krstiteľa z Evanjelia. Svätý Ján Krstiteľ kázal pred Kristovým príchodom:

Evanjelium podľa Jána 1:23 – „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‘Vyrovnajte cestu Pánovi’...“

No antipápež Ján Pavol II. nám povedal, aby sme vyrovnali cestu Pána A CESTU ČLOVEKA. Čo tým myslí je nehorázne zrejmé! Jeho posolstvom je, že človek je Pán. Vskutku, všimnite si záverečnú skupinu slov z tohto neuveriteľného citátu antipápeža Jána Pavla II. Nehovorí nám, aby sme vyrovnali CESTY Pána a človeka, ktoré SÚ cestou Cirkvi. Nie, hovorí „vyrovnať CESTU Pána a cestu človeka, KTORÁ JE cestou Cirkvi.“ Podľa antipápeža Jána Pavla II. sú jedinou cestou.

Antipápež Ján Pavol II., List rodinám (# 23), 2. február 1994: „Nech je nám dané vždy nasledovať toho, ktorý je ‘cesta, pravda a život’ (Jn 14:6).“ [60]

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 13), 4. marec 1979: „Ježiš Kristus je hlavnou cestou Cirkvi.“ [61]

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 22), 4. marec 1979: „V tom totiž Cirkev spoznáva zároveň aj cestu svojho každodenného života, KTOROU JE KAŽDÝ ČLOVEK.“ [62]

Všimnite si opäť jasné substitučné posolstvo v týchto posledných dvoch citátoch z tej istej encykliky.

↑Ísť späť na menu

14. Človek je pravda

V Evanjeliu podľa Jána 14:6 sa náš Pán Ježiš Kristus označuje nielen za cestu, ale aj za pravdu.

„Ja som cesta, pravda...“ (Jn 14:6)

Ježiš Kristus nám hovorí, že On je pravda. Čo nám hovorí antipápež Ján Pavol II.?

Antipápež Ján Pavol II., Veritatis splendor (# 84), 6. august 1993: „Pilátova otázka ‘Čo je pravda’ aj dnes znepokojuje človeka plného pochybnosti, ktorý často už nevie, kto je...“ [63]

Tu nám tento Antikrist hovorí, že Pilátova otázka „čo je pravda“ odzrkadľuje zmätenosť človeka, ktorý už nevie, KTO JE! Antipápež Ján Pavol II. sa tu pokúšal napchať nám svoje satanistické evanjelium pekla rovno do tváre. Pokúšal sa nám to napchať do rovno tváre, že človek je pravda – že každý človek je skutočne Kristus, ktorého Pilát nepoznal – a že sám Pilát (keď nespoznal pravdu, ktorá bola v samej jeho prítomnosti, pravdu, ktorou je náš Pán Ježiš Kristus) si neuvedomil, kto je človek!

Okrem „Pravdy,“ jedným z hlavných titulov nášho Pána Ježiša Krista je „Slovo“.

Evanjelium podľa Jána 1:1 – „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“

Antipápež Ján Pavol II. túto skutočnosť uznal vo svojej encyklike o Duchu Svätom #36.

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o Duchu Svätom (# 36), 18. máj 1986: „...Slova, večného Syna...“ [64]

Ale pozrite sa, ako antipápež Ján Pavol II. tento titul nášho Pána použil v hneď ďalšom odseku tejto enykliky.

Antipápež Ján Pavol II., Dominum et Vivificantem (# 37), 15. máj 1986: „Tu sa nachádzame v samom centre toho, čo možno nazvať ‘proti-Slovom’, čiže ‘proti-pravdou’. Tu je totiž sfalšovaná pravda človeka: kto je človek...“ [65]

V encyklike o Duchu Svätom #36 nám antipápež Ján Pavol II. povedal, že Ježiš Kristus je Slovo, večný Syn. Tu v #37 tej istej encykliky nám antipápež Ján Pavol II. hovorí, že „proti-Slovo“ a „proti-pravda“ sú sfalšovaním pravdy o človeku – sfalšovaním o tom, kým je človek. Toto jasne znamená, že človek je Slovo, Pravda, Boží Syn.

↑Ísť späť na menu

15. Človek je život

V Evanjeliu podľa Jána 14:6 sa náš Pán Ježiš Kristus označuje nielen za cestu a pravdu, ale aj život.

„Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14:6)

Ježiš Kristus nám hovorí, že On je život. Svätý Ján evanjelista túto pravdu potvrdzuje vo svojej prvej epištole charakterizovaním nášho Pána Ježiša Krista ako „Slovo života“ a „život večný“.

1. kapitola 1. Jánovho listu – „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“

V tejto hlbokomyseľnej pasáži Svätého Písma sv. Ján svedčí, že Ježiš Kristus je večný Život, ako nám povedal sám náš Pán. Čo však hovorí Antikrist? Vskutku, čo hovorí Antikrist o tejto istej pasáži Svätého Písma, ktorú sme práve citovali (prvá kapitola prvej epištoly sv. Jána)?

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 30), 25. marec 1995: „Najhlbší a najpôvodnejší zmysel takéhoto rozjímania nad zjaveným posolstvom o ĽUDSKOM ŽIVOTE vyjadril apoštol Ján, ktorý na začiatku svojho prvého listu píše takto: ‘Čo bolo od počiatku, čo sme počuli... Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. (...)’.“ [66]

Antipápež Ján Pavol II. tu od slova do slova cituje úvodnú pasáž prvej epištoly sv. Jána, kde sv. Ján opisuje, že videl a počul Ježiša Krista: Slova života. Hovorí nám, že táto pasáž o našom Pánovi Ježišovi Kristovi je v skutočnosti tým, čo nám zjavenie hovorí o ĽUDSKOM ŽIVOTE! Pre antipápeža Jána Pavla II. nie je možné, aby hlásal, že človek je Ježiš Kristus, jasnejšie!

A antipápež Ján Pavol II. presne vedel, čo písal, keď tento verš o našom Pánovi prisúdil človeku, pretože antipápež Ján Pavol II. iba o 50 odsekov neskôr v tej istej encyklike, Evangelium vitae, znovu zacitoval tento istý verš Písma – no tentokrát so správnym významom!

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 80.1.), 25. marec 1995: „‘Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli... Slovo života...’ (1 Jn 1:1,3). Ježiš je jediné evanjelium: nemáme nič iné, čo by sme hovorili a dosvedčovali.“ [67]

Čiže antipápež Ján Pavol II. v jednej encyklike citoval úvodné slová prvej epištoly sv. Jána dva razy; a raz píše, že nám rozpráva o ľudskom živote, a raz hovorí, že nám rozpráva o Ježišovi Kristovi. Ale ako sme dokázali, v kázaní Antikrista toto žiaden rozpor nie je. Podľa jeho kázania hovoriť o „večnom Živote“ znamená hovoriť o človeku a hovoriť o človeku znamená hovoriť o „večnom Živote.“

↑Ísť späť na menu

16. Každý človek je Eucharistia

Antipápež Ján Pavol II., Prejav na Anjel Pána, 29. máj 1983: „Myšlienka o Eucharistii bola prítomná na každom stretnutí, nielen preto, lebo v Eucharistii je obsiahnuté to, čo má život každého človeka najhlbšie...“ [68]

V Eucharistii je obsiahnuté telo, krv, duša a božstvo nášho Pána Ježiša Krista. Antipápež Ján Pavol II. hovorí, že to, čo je obsiahnuté v Eucharistii, má život každého človeka najhlbšie. Toto jednoznačne znamená, že každý človek má telo, krv, dušu a božstvo Krista, pretože každý človek je Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 20), 4. marec 1979: „Eucharistia je sviatosť, v ktorej nadobúda najplnší výraz naše nové bytie...“ [69]

↑Ísť späť na menu

17. Každý človek je ukrižovaný Kristus

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 11. jún 1982: „Keď sa pozeráme na kríž, vidíme v ňom umučenie človeka: agóniu Krista.“ [70]

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor, 28. marec 1982: „Moja pastoračná návšteva, tak blízko k Svätému týždňu, sa tak stáva rozjímaním o ‘umučení Krista’ a o ‘umučení človeka.’“ [71]

Antipápež Ján Pavol II., O význame utrpenia (# 20), 11. február 1984: „A keď človek vierou objaví Kristovo vykupiteľské utrpenie, zároveň v ňom nachádza svoje utrpenia...“ [72]

Človek neobjavuje svoje vlastné utrpenia v Kristových utrpeniach, pretože človek nie je Kristus. Ale toto je to, čo hlásal Antikrist Ján Pavol II..

Antipápež Ján Pavol II., Prejav v Koloseu, 10. apríl 1998: „Keď rozjímame nad Kristom mŕtvym na kríži, naše myšlienky sa obracajú k nespočetným krivdám a utrpeniam, ktoré predlžujú jeho utrpenie v každej časti sveta. Myslím na miesta, kde je človek urážaný...“ [73]

Keď rozjímame nad Kristom mŕtvym na kríži, nemyslíme na miesta, kde je urážaný človek, pretože človek nie je ukrižovaným Kristom.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia, 12. január 1994: „Aj keď nám sv. Pavol pripomína, že ‘Kristus vzkriesený z mŕtvych už viac neumiera, smrť nad ním už nepanuje’ (Rim 6:9), smrť predsa len neprestáva byť prítomná v životoch ľudí. Sme svedkami procesu smrti práve na Balkáne a, bohužiaľ, svedkami bezmocnými. Kristus naďalej zomiera uprostred tragických udalostí uskutočňujúcich sa v tej časti sveta a toto bolo predmetom nášho spoločného zamyslenia sa. Kristus pokračuje vo svojom utrpení v toľkých našich bratoch a sestrách: v mužoch, ženách i deťoch, v mladých i starých, v toľkých kresťanoch a moslimoch, vo veriacich i neveriacich.“ [74]

Antipápež Ján Pavol II. začne pripustením, že Kristus už viac nezomiera (Rim 6:9). Potom nám povie, že smrť zostáva byť prítomná v životoch ľudí. Potom nám povie, že Kristus naďalej zomiera v kresťanoch a moslimoch, vo veriacich i neveriacich. Sledovať chod jeho myšlienok nie je ťažké: aj keď Kristus už nezomiera, človek naďalej zomiera– a teda umiera Kristus, pretože človek je Kristus. Dokonca prízvukuje, že Kristus naďalej zomiera v moslimoch a neveriacich, čož dodatočne potvrdzuje, že hlása, že človek je Kristus.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 1. október 1999: „On, Emmanuel, Boh-s-nami, bol ukrižovaný v koncentračných táboroch a gulagoch; poznal trápenie pod bombardovaním v zákopoch; trpel všade, kde sa ponižovala, utláčala a zneucťovala neodňateľná dôstojnosť človeka, každej ľudskej bytosti.“ [75]

Výraz Emanuel (Boh s nami) je veľmi špecifický. Vzťahuje sa na jednu osobu. Náš Pán Ježiš Kristus je Emanuel (Iz 7:14; Mt 1:23). A náš Pán Ježiš Kristus bol pre naše hriechy ukrižovaný raz. Tým, že antipápež Ján Pavol II. každého človeka označuje za Emanuela, naznačuje, že každý človek je Boh s nami.

Je dosť zrejmé, že antipápež Ján Pavol II. hlásal, že každý človek je ukrižovaný Kristus, Spasiteľ sveta. V jeho encyklike Evangelium vitae sa však nachádza jedno miesto, ktoré je obzvlášť zaujímavé, pokiaľ ide o túto tému, keďže svedčí o klame a prešibanosti, ktorú Antikrist využíva pri svojom diabolskom kázaní.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 50.2.), 25. marec 1995, hovoriac o temnote na Veľký piatok: „Ale jas kríža tma nezacloní – naopak, na jej pozadí žiari kríž ešte silnejšie a jasnejšie, javí sa ako centrum, zmysel a cieľ celých dejín a každého ľudského života.“ [76]

Antipápež Ján Pavol II. tu hovorí, že jas kríža sa javí ako zmysel KAŽDÉHO ĽUDSKÉHO ŽIVOTA. Majte to na pamäti, keď budeme čítať ďalší citát z Evangelium vitae.

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 50.3.), 25. marec 1995: „Ježiša pribili na kríž... A tak sa totožnosť Božieho Syna zjavuje v okamihu jeho krajnej slabosti: na kríži sa ukazuje jeho sláva!“ [77]

Tu nám antipápež Ján Pavol II. hovorí, že jasom kríža sa zjavuje totožnosť Božieho Syna. No práve nám povedal, jeden odsek pred týmto, že jas kríža je zmysel KAŽDÉHO ĽUDSKÉHO ŽIVOTA. Toto podľa logickej rovnice znamená, že Boží Syn = zmysel každého ľudského života. Aby sme toto objasnili, opäť sa pozrieme na jeho slová.

• Jas kríža je zmysel každého ľudského života (Evangelium vitae # 50.2).
• Jas kríža zjavuje Božieho Syna (Evangelium vitae # 50.3).

• Záver: Boží Syn je zmyslom každého ľudského života.

↑Ísť späť na menu

18. Človek je naozaj Boh

Antipápež Ján Pavol II., Ecclesia in America (# 29), 22. január 1999: „Modlitba vedie kresťanov k ‘postupnému osvojeniu si rozjímavého pohľadu na skutočnosť... kontemplovať Boha v každej osobe...’“ [78]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 10. august 1985: „Dnes pri vysväcovaní vašej katedrály vrúcne túžime po tom, aby sa z nej stal ‘opravdivý chrám Boha a človeka’...“ [79]

Tento citát dokazuje, že antipápež Ján Pavol II. hlásal uctievanie človeka ako Boha volaním po transformácii chrámu Boha na chrám Boha a ČLOVEKA.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 9. augusta 1980: „...prvým a hlavným zámerom každej organizácie a každého štátu: úcta a láska k človeku!“ [80]

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor, 13. apríl 1979: „...svedomím celého ľudstva, ktoré prehlasuje vec človeka za hlavný cieľ všetkého pokroku.“ [81]

Antipápež Pavol II., Príhovor k univerzitným učiteľom, 9. september 2000: „Každý z vás by mohol so starovekým filozofom povedať: ‘Hľadám človeka!’“ [82]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 1. január 1986: „Pre človeka je nevyhnutné, aby si bol istý človekom.“ [83]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 21. jún 1986: „Áno, človek! Cirkev nebude odpočívať, dokedy bude ohrozovaná dôstojnosť človeka...“ [84]

Antipápež Ján Pavol II., Posolstvo konferencii o kultúre, 10. marec 1986: „...kde by sa hodnoty Východu a Západu mohli spojiť, aby rozvíjali skutočne všeobecný a humanitárny postoj založený na viere v človeka.“ [85]

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor k Anjel Pána, 20. apríl 1980: „...uráža sa a ponižuje sa človek: človek, vznešené stvorenie Božie, ktoré sa nemôže, ktoré sa nesmie uraziť.“ [86]

Pamätajte, tak ako Nestorius hlásal, že Ježiša Krista predstavujú dve osoby: Boží Syn a človek menom Ježiš, tak aj antipápež Ján Pavol II. hlásal, že každého človeka predstavujú dve osoby: Boží Syn a prostý človek (t. j. Nestorianizmus aplikovaný na každého človeka). Toto je dôvodom, prečo môže v jednej vete hovoriť o človeku, ktorý je stvorením Božím, zatiaľ čo môže zároveň naznačovať, že človek je Boh, ktorý nemôže, ktorý nesmie byť urazený.

↑Ísť späť na menu

19. Človek je človek zhora

V Evanjeliu podľa Jána 8:23 čítame nasledovné

„A on (Ježiš) im [židom] povedal: Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“

V tomto hlbokomyseľnom verši Evanjelia podľa Jána náš Pán Ježiš Kristus charakterizuje seba samého ako toho zhora. Človeka charakterizuje ako toho zdola. Majte toto na mysli, keď si budeme čítať nasledujúce slová od antipápeža Jána Pavla II.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 30. marec 1982: „Pozerajúc sa na seba, človek tiež objavuje – ako hovorí Kristus v dialógu s farizejmi – čo je ‘zdola’ a čo je ‘zhora.’ Človek tiež objavuje vnútri seba (toto je neustála skúsenosť) človeka ‘zdola’ a človeka ‘zhora’: nie dvoch ľudí, ale akoby dva rozmery toho istého človeka; človeka, ktorým je každý z nás: ja, ty, on, ona.“ [87]

Tu nám antipápež Ján Pavol II. s takmer zarážajúcou neohrozenosťou hovorí, že každý človek je človekom zhora a človekom zdola! No v samotnej pasáži, ku ktorej sa antipápež Ján Pavol II. vyjadruje (Kristov rozhovor s farizejmi z Jn 8:23), Ježiš definuje seba ako toho „zhora“ a človeka ako toho „zdola.“ Je nepopierateľné, že antipápež Ján Pavol II. hovoril, že každý človek – každý jeden z nás – je tiež Kristus, človek zhora z Evanjelia podľa Jána 8:23!

↑Ísť späť na menu

20. Opravdivou podstatou človeka je, že je Bohom

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 36), 25. marec 1995: „Lebo keď Boh nie je uznávaný AKO BOH, zrádza sa najvnútornejší zmysel človeka...“ [88]

Toto znamená, že najvnútornejším zmyslom človeka je, že je Bohom.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor k francúzskemu veľvyslancovi, 24. október 1998: „Humanizmus je spoločným ideálom všetkých Francúzov; tvrdí, že nič nie je krajšie, ani väčšie ako človek...“ [89]

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. decembra 1985: „Čo je milosť? Milosť je práve prejavom Boha. Božím otváraním sa človeku. Boh, zatiaľ čo zostáva v nepreniknuteľnej plnosti svojho božského Bytia, Bytia Jedného a Troch, sa otvára človeku, robí sa Darom človeku, ktorého Stvoriteľom a Pánom on je. Milosť je Boh ako „náš Otec.“ Je to Boží Syn ako Syn Panny. Je to Duch Svätý pri práci v ľudskom srdci s nekonečnou hojnosťou svojich darov. Milosť je Emmanuel: Boh s nami. Boh v našom strede. Milosť je Boh pre nás počas Betlehemskej noci, počas Kríža na Kalvárii, počas vzkriesenia, skrze Eucharistiu, počas Pentekostu, skrze Cirkev – Kristovo Telo. Milosť je tiež človek...“ [90]

Antipápež Ján Pavol II. nám povedal, že milosť je Boh a že milosť je tiež človek.

Antipápež Ján Pavol II., Veritatis splendor (# 58), 6. august 1993: „Nikdy nebude dostatočne ocenená závažnosť takéhoto vnútorného rozhovoru ČLOVEKA SO SEBOU SAMÝM: v skutočnosti však ide o ozajstný dialóg človeka s Bohom...“ [91]

Antipápež Ján Pavol II. tu píše, že dialóg človeka so sebou samým je dialóg človeka s Bohom.

Antipápež Ján Pavol II., Veritatis splendor (# 10), 6. august 1993: „Čím človek je a čo má robiť, sa stáva zrejmým vtedy, keď Boh zjavuje seba samého.“ [92]

Tu nám antipápež Ján Pavol II. prefíkaným spôsobom hovorí, že „čím človek je“ sa stáva zrejmým akonáhle Boh zjaví sám seba, čož znamená, že to, čím človek je, je sám zjavený Boh.

Antipápež Ján Pavol II., Encyklika o Duchu Svätom (# 47), 18. máj 1986: „...jedine Božia skutočnosť odhaľuje a osvecuje tajomstvo človeka.“ [93]

Skutočnosťou Boha je, že Boh je! Antipápež Ján Pavol II. teda hovorí, že tajomstvo človeka sa odhaľuje v skutočnosti, že Boh je, čož znamená, že človek je Boh.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia, 15. september 1982: „Z Jeruzalema sa môže stať aj mesto človeka...“ [94]

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor k biskupom Rwandy, 17. september 1998: „...aby ich krv bola semenom evanjelia... Pomôžu vám nezúfať nad človekom...“ [95]

Antipápež Ján Pavol II., Evangelium vitae (# 3), 25. marec 1995: „Preto každé ohrozenie dôstojnosti a života človeka otriasa ju v samom strede, dotýka sa podstaty jej viery vo vykupiteľské vtelenie Božieho Syna...“ [96]

Tuná antipápež Ján Pavol II. hovorí, že každá hrozba ľudskej dôstojnosti nemôže nezasiahnuť vieru vo vtelenie. Ako by to mohlo byť možné? Nuž, keď sa pri vtelení z každého človeka stal Boh, ako antipápež Ján Pavol II. hlásal, tak každá hrozba voči človeku ovplyvňuje vieru vo vtelenie.

Antipápež Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 31. marec 1991: „Nech je úcta k človeku úplná... Každá urážka osoby je urážkou Boha...“ [97]

Antipápež Ján Pavol II., Svetový deň modlitieb za mier (Assisi, Taliansko), 24. januára 2002: „Uraziť človeka znamená, celkom určite, uraziť Boha.“ [98]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 24. jún 1988: „...Boh... v človeku chce stretnúť celý vesmír.“ [99]

Antipápež Ján Pavol II. tu naznačuje, že v človeku sa dá nájsť celý vesmír.

↑Ísť späť na menu

21. Človek je Mesiáš

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 12. september 1982: „A zmysel ľudského života, zmysel, ktorý má vo večnom pláne lásky, sa nedá pochopiť inak ako prostredníctvom toho ‘mesiášskeho súperenia,’ ktoré Ježiš Nazaretský jedného dňa uskutočňoval s Petrom a ktoré naďalej uskutočňuje s každým človekom a s celým ľudstvom. Kresťanstvo je náboženstvo ‘mesiášskeho súperenia’ s človekom a pre človeka.“ [100]

Tuná antipápež Ján Pavol II. hovorí, že Peter a celé ľudstvo uskutočnili a naďalej uskutočňujú „mesiášske súperenie“ s Ježišom Kristom. Slovo Mesiáš znamená „spasiteľ.“ „Mesiášska súťaž“ je teda súťaž medzi spasiteľmi! Čo táto homília antipápeža Jána Pavla II. znamená je, že tu existuje súťaž medzi každým človekom a Ježišom Kristom o tom, kto je Spasiteľ! A iba prostredníctvom tejto Mesiášskej súťaže možno pochopiť význam ľudského života – podľa antipápeža Jána Pavla II. Antikrista, pretože každý človek je Mesiáš.

Antipápež Ján Pavol II., Generálna audiencia (alebo Urbi et Orbi), 25. december 1987, hovoriac o Márii, Božej Matke: „Vnútri nej je svet, ktorý očakáva svojho Boha. Vnútri nej je stvorenie úplne otvorené pred svojim Stvoriteľom. Vnútri nej sú dejiny každej ľudskej bytosti všade na zemi.“ [101]

Antikrist antipápež Ján Pavol II. nám hovorí, že vnútri Božej Matky sú dejiny každej ľudskej bytosti. No v Márii bol iba Ježiš Kristus, Syn živého Boha. Tým, že hovorí, že každá ľudská bytosť všade na Zemi bola v lone Božej Matky, antipápež Ján Pavol II. naznačoval, že každá ľudská bytosť všade na Zemi, je Ježišom Kristom.

↑Ísť späť na menu

22. Nová evanjelizácia

Antikrist chce evanjelizovať svet človeku, robiac všetko ľudskejším, pretože celé ľudstvo je podľa jeho evanjelia Kristom.

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 15. máj 1982: „Výchova... je určená na ‘humanizovanie’ človeka.“ [102]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 7. júl 1980: „Pravý apoštol evanjelia je ten, kto humanizuje a zároveň evanjelizuje...“ [103]

A tento Antikrist pri snahe obrátiť svet k človeku ako Kristovi často explicitne stotožnil nasledovné: stať sa ľudskejším a stať sa božskejším; to znamená, že explicitne stotožnil nasledovné: stať sa podobnejším človeku a stať sa podobnejším Bohu.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor k Slovincom, 18. máj 1996: „Prispejete tak transformácii sveta; urobíte ho ľudskejším, a teda božskejším.“ [104]

Antipápež Ján Pavol II. tu hovorí, že viac sa podobať človeku (z tohto dôvodu) znamená stať sa podobnejším Bohu, čím naznačuje, že človek je Boh.

Antipápež Ján Pavol II., Incarnationis mysterium (# 2), 29. november 1998: „Cirkev... otvára pred každým ľudským jedincom možnosť byť ‘zbožšteným’ a stať sa tak viac človekom.“ [105]

Antipápež Ján Pavol II. tu znova explicitne hovorí, že stať sa božskejším znamená stať sa tak (z tohto dôvodu) ľudskejším, a teda Boha stotožňuje s človekom.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor portugalským biskupom, 30. november 1999: „On, Boží Syn, sa svojím vtelením v skutočnosti určitým spôsobom spojil s každým človekom... kresťanský spôsob života nielenže dáva zmysel tomu, čo existuje, ale tiež otvára ‘všetkým ľuďom vyhliadku byť zboštveným a takto sa stať sa ľudskejším.’“ [106]

Tu antipápež Ján Pavol II. opäť stavia na roveň byť zbožstvený a stať sa ľudskejším a opäť to zakladá na vtelení.

↑Ísť späť na menu

23. Človek musí zistiť, že je Boh

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 6. marec 1988: „Áno, Boh ‘žiarli’ na to, čo z neho v človeku existuje... ‘Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa... Milovať budeš svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a z celej svojej sily...’. Inak, ty, človek, nenájdeš seba samého!“ [107]

Antipápež Ján Pavol II. cituje prvé prikázanie o klaňaní sa Bohu a hovorí, že ak sa nebudeš klaňať Bohu, nenájdeš seba samého!

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor na Anjel Pána, 7. marec 1982: „Akú hodnotu má teda Kristova výzva k obráteniu a viere v Evanjelium? Aký význam má zmierenie s Bohom a pokánie v nepretržitom poslaní Cirkvi? Avšak – a azda aj predovšetkým – výzva je adresovaná človeku, každému človeku, aby znova našiel seba samého! Aby veril v seba samého.“ [108]

Toto je ohromujúci príhovor na Anjel Pána, dokonca aj pre oného úplne posadnutého duchom Antikrista. Antipápež Ján Pavol II. sa v ňom pýta: „Aký význam má zmierenie s Bohom,“ a „Aká je hodnota obrátenia a viery v evanjelium?“ Na svoje vlastné otázky odpovedá tak, že vyhlasuje, že predovšetkým je to pre človeka, aby našiel sám seba a veril v seba samého! Čiže obrátenie, viera v evanjelium a zmierenie s Bohom rovná sa človek, ktorý nachádza seba samého a verí v seba samého. Podľa onej doktríny Antikrista je človek Bohom.

Antipápež Ján Pavol II, Ecclesia in America (# 67): „Ježišovi Kristovi, ľudskej tvári Boha a Božej tvári človeka.“ [109]

Antipápež Ján Pavol II., Homília, 26. február 2000: „Zjavením seba samého na onom vrchu a odovzdaním svojho zákona Boh zjavil človeka samotnému človeku.“ [110]

Tu to máte! Antipápež Ján Pavol II. tu hovorí, že Boh zjavením seba samého na vrchu Sinaj zjavil človeka samotnému človeku!

↑Ísť späť na menu

24. Ruženec človeka

Antipápež Ján Pavol II., Rosarium Virginis Mariae (# 25), 16. október 2002: „Každý, kto rozjíma o Kristovi a prechádza cez rôzne etapy jeho života, nemôže v ňom nespoznať aj pravdu o človeku.“ [111]

Toto znamená, že Kristus je pravda o človeku.

Antipápež Ján Pavol II., Rosarium Virginis Mariae (# 25), 16. október 2002: „Možno povedať, že každé pozorne premeditované tajomstvo ruženca vrhá svetlo na tajomstvo človeka.“ [112]

↑Ísť späť na menu

25. Nepreniknuteľné bohatstvá Krista sú vlastníctvom každého

List Efezanom 3:8 – „Ja, najmenší zo všetkých svätých, dostal som tú milosť zvestovať pohanom Kristovo nepreniknuteľné bohatstvo.“

Sv. Pavol v Liste Efezanom 3:8 hovorí, že mu bola daná milosť hlásať pohanom nepreniknuteľné bohatstvá Krista. Svätý Pavol hovoril o atribútoch nášho Pána Ježiša Krista, Božieho Syna. Kristove atribúty Božieho Syna sú nepreniknuteľné a nepochopiteľné. No antipápež Ján Pavol II. nám povedal, že tieto nepreniknuteľné bohatstvá Krista sú v skutočnosti vlastníctvom každého človeka.

Antipápež Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 11), 4. marec 1979: „...skrátka pomáhať všetkým poznávať ‘Kristovo nevyspytateľné bohatstvo’, pretože ono je určené pre každého človeka A JE VLASTNÍCTVOM KAŽDÉHO ČLOVEKA.“ [113]

↑Ísť späť na menu

26. Každý človek je zmŕtvychvstalý Kristus

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor na medzinárodnom sympóziu o Jánovi Husovi (# 52), 17. december 1999: „Počas rozjímania o pravde o človeku sa nevyhnutne obraciame na postavu zmŕtvychvstalého Krista. Iba on učí a úplne stelesňuje pravdu človeka...“ [114]

Antipápež Ján Pavol II. by sotva mohol byť neomalenejší. Hovorí, že rozjímať pravdu o človeku znamená nevyhnutne sa obrátiť na zmŕtvychvstalého Krista. Pravdou o človeku teda je, že človek je zmŕtvychvstalým Kristom.

Antipápež Ján Pavol II., Regina Caeli, 28. apríl 2002, o zmŕtvychvstalom Kristovi: „Jeho žiarivá tvár slávy nám plne zjavuje pravdu o Bohu a pravdu človeka.“ [115]

Toto opäť dokazuje argument o kázaní antipápeža Jána Pavla II., ktorý sme utvárali naprieč touto kapitolou. Dokazuje to, že antipápež Ján Pavol II. bol totálne posadnutý duchom Antikrista, že hlásal exaktnú doktrínu Antikrista a že jedným z jeho hlavných cieľov bolo nahradiť pravdu o Kristovi (najdôležitejšiu pravdu vo vesmíre) pravdou o človeku.

Antipápež Ján Pavol II., Príhovor k misionárom drahocennej krvi, 14. september 2001: „A v okamihu Veľkej noci táto radosť dosiahla svoju plnosť, keď svetlo božskej slávy zažiarilo na tvári zmŕtvychvstalého Pána, ktorého rany žiaria navždy ako Slnko. Toto je pravda o tom, kým ste, milí Bratia...“ [116]

Žiaden komentár netreba!

↑Ísť späť na menu

27. Antikrist odhalený

Prečítajte si Božiu neomylnú definíciu Antikrista zo Svätého Písma:

1. Jánov list 4:2-3 – „Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. A každý duch, ktorý rozpúšťa Ježiša, nie je z Boha: a toto je antikrist, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.“

Všimnite si, že Antikrist je duch, ktorý bol vo svete za čias sv. Jána. Toto znamená, že Antikrist bol naokolo od čias Krista. Antikrist je duch, ktorý sa zmocňuje rôznych ľudí od čias Krista a až po jeho druhý príchod; ale dôjde k jedinečnému prejavu a personifikácii tohto ducha na konci sveta – v čase alebo hneď pred druhým príchodom – čož bude veľké znamenie konca. A čo o tomto duchu a personifikácii Antikrista hovorí Božie slovo? Je to duch, ktorý rozpúšťa Ježiša a popiera, že Ježiš je Kristus.

1. Jánov list 2:22 – „Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna.“

Toto je pamätná minca s obrazom Jána Pavla II., ktorú vydal Vatikán. Všimnite si 3 hviezdy so šiestimi cípmi, čož vám dáva 6, 6, 6.

Dokázali sme, že poznávacím učením antipápeža Jána Pavla II. je práve táto vec; jeho charakteristickým učením je, že Boží Syn je počas vtelenia rozpustený do každého človeka, čož robí z každého človeka Krista, rozpúšťajúc Ježiša a zapierajúc, že Ježiš je Kristus. Človek môže povedať prinajmenšom to, že antipápež Ján Pavol II. bol totálne posadnutý duchom Antikrista a že hlásal exaktnú doktrínu Antikrista. Ján Pavol II. exemplifikoval a personifikoval ducha Antikrista; vyšlo to z neho so zarážajúcou diabolskou presnosťou.

Fascinujúce je aj to, ako Antikrista definuje samotný katechizmus antipápeža Jána Pavla II.

Antipápež Ján Pavol II., Nový katechizmus Katolíckej cirkvi, #675: „Najväčším náboženským podvodom je podvod antikrista, to znamená určitého pseudomesianizmu, v ktorom človek oslavuje sám seba namiesto Boha a jeho Mesiáša, ktorý prišiel v tele.“ [117]

Katechizmus antipápeža Jána Pavla II. nemohol opísať jeho doktrínu lepšie! Presne určuje, že podvod Antikrista je falošný mesianizmus alebo pseudomesianizmus, kedy ČLOVEK nahrádza Božieho Syna prišlého v tele! Toto náboženstvo Antikrista je nielen hlásané antipápežom Jánom Pavlom II. ako jeho rozpoznávací znak, ale v skutočnosti sa praktizuje v liturgii jeho druhovatikánskej cirkvi.

Pavol VI. a Benedikt XVI. tiež predstavovali Antikrista vo Vatikáne

Tým, že sa Pavol VI. pokúsil usmrtiť Krista v omši a nahradiť ju nekatolíckou falošnou bohoslužbou, rozhodne predstavoval naplnenie proroctva o Antikristovi vo Vatikáne, ako o tom prorokovala Panna Mária La Salettská.

Panny Mária z La Salette, 19. septembra 1846: „Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista... Cirkev bude v zatmení.“

Nová omša falošnej cirkvi II. vatikánskeho koncilu dáva človeka na miesto Boha – doktrína Antikrista – tým, že kňaz počas liturgie čelí človeku namiesto Bohu, a orientovaním celého kultu na človeka namiesto Boha.

Nová omša, liturgia falošnej Katolíckej Cirkvi antipápeža Jána Pavla II. sa pokúša indoktrinovať zástupy obyčajných ľudí modlárstvom a uctievaním človeka, tak ako to antipápež Ján Pavol II. hlásal ľuďom vo svojich encyklikách a prejavoch.

Hoci Benedikt XVI. zatiaľ neučí rozpúšťanie Ježiša v takom istom rozmere ako Ján Pavol II., dosť zaujímavé je, že on spĺňa druhú definíciu Antikrista podľa Svätého Písma – popretie Ježiša ako Krista (Mesiáša)! Benedikt XVI. predstavuje Antikrista vo Vatikáne tým, že popretie Krista stavia na roveň s jeho prijatím, ako sme dokázali.

Benedikt XVI., Boh a svet, 2000, s. 209: „Pravdaže, je možné čítať Starý zákon tak, že nie je orientovaný na Krista; na Krista úplne jednoznačne nepoukazuje. A ak židia nevidia oné prísľuby naplnené v ňom, toto nie je len zlá vôľa z ich strany, ale ozaj pre nejasnosť textov... Jestvujú teda úplne dobré dôvody na popieranie toho, že Starý zákon sa vzťahuje na Krista a na povedanie, Nie, to nie je to, čo povedal. A jestvujú tiež dobré dôvody na vzťahovanie ho [SZ] na neho – toto je to, o čom je spor medzi židmi a kresťanmi.“ [118]

Ján Pavol II. hlásal rozpúšťanie Ježiša (jedna biblická definícia Antikrista), kým Benedikt XVI. hlása, že nemusí byť Kristus/Mesiáš (druhá definícia Antikrista)! Čiže proroctvo Panny Márie sa splnilo. Sekta II. vatikánskeho koncilu je proticirkev Antikrista; zriadil ju rad antikristov, ktorí hlásajú nové evanjelium úcty k falošným náboženstvám, náboženského indiferentizmu, akceptácie falošných bohov Východu, akceptácie heréz protestantizmu a východného „pravoslávia“ atď. Toto vyústilo do duchovnej pustatiny a myriády zlého ovocia.

Katolíci by si mali vziať k srdcu tieto prorocké varovania, ktoré nám dalo nebo, ktoré jasne predpovedali našu dobu. Mali by sme mať dôveru, vediac, že Boh stále so svojou Cirkvou je a aj bude až do skončenia sveta (Mt 28) a nikdy nedovolí, aby bola úplne zničená alebo upadla do nejakého bludu. Vždy tu zostane zvyšok katolíkov, ktorí sa budú pridŕžať úplného pokladu (depozitu) viery a ktorí sa nespreneveria kacírstvom, aj keď Boh dal v tieto posledné dni Satanovi ako trest za hriechy ľudí moc zamoriť a zmocniť sa nespočetného množstva škôl, seminárov, fakúlt, univerzít, kaplniek a budov, ktoré raz patrili pravej Katolíckej Cirkvi.

Boh Satanovi dovolil zobrať si tieto štruktúry pre seba a zaviesť do nich odpadlícke nekatolícke náboženstvo, ktoré nie je katolícke, ale ponecháva si tento názov. Musíme odporovať a nemať žiadnu účasť s touto napodobeninou Katolíckej Cirkvi, ktorá bola vytvorená Satanom. Nemôžeme mať nič spoločného s jej falošnou omšou, jej falošnými sviatosťami, s jej heretickými antipápežmi a „biskupmi.“ Seba a iných musíme informovať o správnych postojoch, ktoré treba v tomto ohľade zaujať, ktoré boli v tejto knihe vyložené na základe učenia Katolíckej Cirkvi. Musíme sa pokúsiť priviesť ľudí späť do pravej Katolíckej Cirkvi, ktorú založil Ježiš Kristus, ktorá nikdy nemôže byť zničená, ktorá sa v tomto čase veľkého odpadnutia od viery zmenšila na malý zvyšok ľudí a do ktorej musia patriť všetci, aby boli spasení.

Čo môžu katolíci v tejto situácii urobiť okrem úplného odmietnutia heréz proticirkvi, jej falošného koncilu a jej antipápežov?

Poznámky pod čiarou k 45. kapitole