^
^
Nedávne videá a články | Apokalypsa teraz vo Vatikáne | Nová “omša” novus ordo | Prečo peklo musí byť večné | Antikrist identifikovaný | Sedevakantizmus | Prečo tak mnohí nemôžu veriť | “Magicians” Prove A Spiritual World Exists | Úžasné dôkazy o Bohu |
Pravda o cirkvi II. vatikánskeho koncilu | Herézy II. vatikánskeho koncilu | Kroky k obráteniu | Mimo Cirkvi niet spásy | Vyvrátenie východného „pravoslávia“ | Svätý Ruženec | Páter Pio | Falošní tradicionalisti |
Ohromná spojitosť Jána Pavla II. s obráteným krížom a Antikristom
Tento článok je prepis k videu nižšie:
Tu je brat Peter Dimond, vaticancatholic.com. Chcel som hovoriť o symbole obráteného kríža, o „blahorečení“ Jána Pavla II. a možno aj o niekoľkých ďalších záležitostiach.
Ľudia vedia, že v roku 2000 – keď bol v Izraeli – Ján Pavol II. sedel s veľkým obráteným krížom nad svojou hlavou. A keď sme to odhalili, v skutočnosti na nás zaútočili nielen obhajcovia antipápeža Jána Pavla II. a príslušníci cirkvi II. vatikánskeho koncilu, ale dokonca aj niektorí sedevakantisti.
Povedali, že rozhodnutie Jána Pavla II. sedieť v kresle s obrovským obráteným krížom nad svojou hlavou nenaznačovalo nič zločinného alebo okultistického, pretože sv. Peter bol (podľa Tradície) v Ríme ukrižovaný hlavou nadol.
Toto je absurdný argument, ako sme poukázali v minulosti, pretože obrátený kríž je očividne jedným z najzreteľnejších symbolov v satanizme. Používajú ho satanistické heavymetalové skupiny... masoví vrahovia... okultisti rôznych druhov.
A keď Ján Pavol II. sedel v kresle s obráteným krížom nad svojou hlavou, nebolo tam vôbec žiadnej spomienkovej slávnosti o svätom Petrovi. Katolícka Cirkev obrátený kríž nepoužíva. A jedinou výnimkou by bol – možno – oltár alebo svätostánok, ktorý je osobitne a jasne zasvätený svätému Petrovi. Keď to Ján Pavol II. urobil, nebol sviatok svätého Petra. Nebol žiaden z jeho sviatkov a vôbec nič nenasvedčovalo tomu, že si pripomínal svätého Petra.
Je to však ďalší príklad činu, ktorý je zlý a symbolický, ale je v ňom akurát dostatok náznaku dvojzmyselnosti, aby sa ho mohli podlí obhajcovia proticirkvi pokúsiť ospravedlniť alebo odvysvetliť.
Tí, čo naozaj obhajovali to, že obrátený kríž použil – či už to boli príslušníci cirkvi II. vatikánskeho koncilu alebo sedevakantisti – sú obhajcami páchateľov neprávosti a dávajú najavo zlú vôľu.
A v tejto súvislosti som nedávno narazil na zaujímavý citát. Týka sa obdobia medzi druhou a treťou križiackou výpravou.
V tom čase sa odohrala veľká bitka pri Hattínskych rohoch. Bolo to v tejto bitke, kedy križiacki kresťania utrpeli od moslimov najhoršiu porážku – zo všetkých prehier, ktoré utrpeli počas križiackych výprav. Inými slovami, pre kresťanov to bol najhorší okamih z križiackych výprav.
Počas tejto bitky sa moslimovia zmocnili Pravého kríža. A chcel by som citovať z [knihy] The New Concise History of the Crusades (Nové stručné dejiny križiackych výprav) od Thomasa F. Maddena, strana 76.
Hovorí: „Saladin [vodca moslimov] pre seba získal aj veľkú symbolickú cenu. S pravým krížom, ktorý do bitky niesol kráľ Jeruzalema, sa v uliciach Damasku pochodovalo obráteným nadol...“
Takže potom, čo vyhrali túto obrovskú bitku, ktorá bola pre kresťanskú stranu taká zničujúca, moslimovia vzali Pravý kríž a s ním obráteným nadol pochodovali po uliciach Damasku. Nemyslím si, že to robili, aby si uctili svätého Petra.
Robili to preto, lebo to predstavovalo zvrhnutie kresťanstva – zničenie a porážku kresťanstva. A to bolo tiež tým, čo mal v úmysle Ján Pavol II., keď sedel v kresle s obráteným krížom nad svojou hlavou.
Keďže my veríme, že bol nielen antipápežom, ale v skutočnosti Antikristom, dáva zmysel, že bude sedieť s týmto symbolom nad svojou hlavou.
Mimochodom, asi by som mal dodať, že zničujúca prehra, ktorú [križiaci] utrpeli pri Hattínskych rohoch zo strany moslimov, bola v podstate pomstená Treťou križiackou výpravou pod vedením Richarda Levie srdce. A Prvá križiacka výprava bola, pravdaže, zázračným úspechom. Takže nie je to tak, ako keby mali moslimovia konečné víťazstvo.
Nuž, toto ma privádza k ďalšiemu skutočnosti, ktorou je: Kde sedel Ján Pavol II. s obrovským obráteným krížom nad svojou hlavou?
Urobil to v Izraeli!
Ak je Ján Pavol II. skutočne Antikristom, ako si myslíme my – niekto iný s tým môže nesúhlasiť, ale my si to myslíme – môžeme bez akýchkoľvek pochybností dokázať, že bol antipápežom a heretikom – a aj Antikristom.
My však veríme, že bol oným Antikristom. Preto by dávalo zmysel, že sa objaví v Izraeli s obráteným krížom nad svojou hlavou – pretože to bolo [práve] v Izraeli, kde bol na kríži pravý Kristus. A ak bol teda Ján Pavol II. Antikristom – keď bol vo Svätej zemi – s obráteným krížom nad svojou hlavou sa javil ako protiklad Krista na kríži.
Je to tiež taký trúfalý čin – posadiť sa do kresla s obrovským obráteným krížom nad vlastnou hlavou – pred 100 000 ľuďmi a v televízii, ktorá vysiela miliónom ľudí – že by mu to pravdepodobne prešlo len raz. A samozrejme, diablovi poskokovia sa to snažia ospravedlniť.
V tejto súvislosti sme nedávno boli svedkami „blahorečenia“ Jána Pavla II. 1. mája!
Ako sme už prejednali, myslíme si, že to bude „kanonizácia“ Jána Pavla II. Benediktom XVI., ktorá splní 13. kapitolu Apokalypsy: a druhá šelma pôsobí, že ľudia uctievajú prvú šelmu, ktorej smrteľná rana sa zahojila.
Vysvetľujeme to v našom videu Chýli sa svet ku koncu?, časti 5 – 7. Na získanie úplného obrazu o tejto skutočnosti je však potrebné [pozrieť si] celé video.
A dôvod, prečo si myslíme, že to bude „kanonizácia“ a nie „beatifikácia“, je jednoducho taký, že beatifikácia nie je záväzným dekrétom pre všeobecnú Cirkev. Je to formálne povolenie, že taká osoba sa môže byť považovať za blahoslavenú. Neprikazuje to celej Cirkvi, aby ho uznala za jedného zo svätých. Jednoducho to umožňuje tým, ktorí ho chcú považovať za blahoslaveného v určitých oblastiach, aby tak urobili. Je to teda dôležité, ale neuplatňuje magistériálnu záväznú učiteľskú autority Cirkvi.
Pri kanonizácii – vtedy je celej Cirkvi prikázané uznať tohto jednotlivca za svätého. To je dôvodom, prečo sa kanonizácie považovali za neomylné, a nie nevyhnutne beatifikácie. Napriek tomu bola „beatifikácia“ Jána Pavla II. mimoriadne významná, pretože bol to prejav odpadlíctva čo i len dovoliť, aby sa takýto kacír nazýval blahoslaveným. A je to tiež hlavný krok, ktorý predchádza „kanonizácii“.
Benedikt XVI., pravdaže – ako heretik a antipápež – nemá žiadnu právomoc/autoritu blahorečiť alebo kanonizovať kohokoľvek. Ide však o to, že v očiach konciliárnej cirkvi autoritu má. A keď Jána Pavla II. „kanonizuje“, celú skupinu jednotlivcov, ktorí ho uznávajú za pápeža, bude nútiť, aby si ho ako svätého uctievali – v zmysle úcty (venerácie) – Jána Pavla II.
Tento rozdiel medzi povolením, ktoré udeľuje beatifikácia, a povinnosťou, ktorú ukladá kanonizácia, je z beatifikačnej formuly zrejmý.
Vo formule, ktorú Benedikt XVI. vyslovil, pokiaľ ide o Jána Pavla II., okrem iného povedal: „...našou apoštolskou autoritou dovoľujeme, aby sa ctihodný služobník Boží, Ján Pavol II., pápež, odteraz a v budúcnosti mohol nazýval blahoslaveným“.
A pokračuje slovami: „A je možné sláviť jeho sviatok...“ Čiže ide o povolenie. Nie je to príkaz pre všeobecnú Cirkev. Stále je to mimoriadne zlé a je to veľký symbolický krok, ktorý predchádza „kanonizácii“. Avšak nie je to príkaz.
Už sa objavila správa, že „kanonizácia“ Jána Pavla II. sa uskutoční o 1 až 5 rokov – a môže to byť oveľa skôr ako o 5 rokov. Možno to bude o rok alebo o dva. Keď k tomu dôjde, bude to „kanonizácia“ novej cirkvi – a obhajcovia antipápeža budú nútení uctievať si (venerovať) ako svätého tohto človeka, Jána Pavla II., ktorý poprel všetko. Učil všeobecnú spásu... poprel v podstate každú dogmu, ktorá vám príde na um... učil, že každý človek je Syn Boží.
A to ma privádza k ďalšej skutočnosti, ktorou je, že my si myslíme, že Ján Pavol II. je Antikrist nielen preto, lebo jeho charakteristickým učením bolo, že každý človek je Syn Boží. A to presne zodpovedá biblickej definícii Antikrista a rozpúšťaniu Ježiša. A nielen preto, že zapadá do toho, čo sa prorokuje v Apokalypse 13 atď., ale aj preto, lebo Antikrista predstavoval v toľkých mnohých ďalších ohľadoch.
Napríklad, on bol človek, ktorý pochoval Fatimu. Bolo to pod jeho dohľadom, kedy sa v roku 2000 zverejnilo falošné tretie tajomstvo Fatimy – a v podstate v očiach väčšiny sveta pochoval Fatimu.
Nielenže Fatimu pochoval, ale podarilo sa mu postaviť sa do stredobodu naplnenia tretieho tajomstva. Pretože podľa oficiálneho výkladu Vatikánu – potvrdeného dvojníckou sestrou Luciou – Ján Pavol II. človekom, ktorý splnil tretie tajomstvo!
VATIKÁN SPÁJA FATIMSKÉ TAJOMSTVO S ÚTOKOM NA PÁPEŽA
Tretie tajomstvo Fatimy, o ktorom si niektorí mysleli, že predpovedá presný dátum súdneho dňa alebo odporné cirkevné sexuálne škandály, v skutočnosti varovalo pred pokusom o atentát na pápeža, povedal včera Vatikán.
‘Fatimské videnie sa týka predovšetkým vojny, ktorú proti Cirkvi a kresťanom vedú ateistické systémy,’ povedal [Angelo Sodano]. Tretie tajomstvo bolo vo Vatikáne roky držané v tajnosti, podnecujúc divoké špekulácie o tom, čo obsahuje.
‘Udalosti, na ktoré sa vzťahuje tretia časť tajomstva Fatimy, sa teraz zdajú byť súčasťou minulosti,’ povedal Sodano, ktorý dodal, že kompletný text tajomstva bude zverejnený po tom, čo Vatikán napíše dôkladné vysvetlenie proroctva. [1]
Čiže pochová Fatimu. Je protifatimský. A sám sa vydá za naplnenie [Fatimy]!
To je úloha Antikrista. Dáva zmysel, že to urobil.
Druhé medzináboženské stretnutie Jána Pavla II. v Assisi v januári 2002 – odpadlíctvo
Bolo tu tiež mnoho ďalších symbolických činov – ako som už povedal – týkajúcich sa toho, že to bolo v IZRAELI, kde sa ukázal s obráteným krížom nad svojou hlavou. Taktiež to bolo v roku 2000 – a okolo roku 2000 – kedy urobil množstvo vecí, ktoré sú veľmi symbolické.
Napríklad: vtedy vyhlásil v rímskom Koloseu nových mučeníkov.
V Ríme sa konala táto veľká slávnosť – v rímskom Koloseu – na mieste, kde boli opravdiví kresťanskí katolícki mučeníci mučení a zabití za to, že nezapreli vieru.
A na tomto svätom mieste vyhlasuje všemožných nekatolíkov za nových mučeníkov! Priamo sa vysmieva z pravých svätých a mučeníkov – a z ich obety – na tom samom mieste, kde túto obetu priniesli! To bola úloha Antikrista. Prevracal/zvrhával všetko, čo je pre tradičné kresťanstvo dôležité.
Bolo to v tej iste dobe – okolo roku 2000 – kedy poprel, že nebo, peklo a očistec sú miestami.
CBC news
„PÁPEŽ: ‘ŽIADNE PEKLO’“
Peklo bez ohňa a síry. To je najnovší názor Rímskokatolíckej Cirkvi na to, aký by mohol byť život po smrti. A pochádza priamo od pápeža.
Pápež toto vyhlásenie urobil včera v meste Vatikán.
Na dnešnej rannej omši v Bazilike sv. Jána správy o pápežovom vyhlásení väčšinu ľudí úplne zaskočili. "Čože to povedal pápež?" spýtal sa jeden muž. "Musel by som to vidieť predtým, než tomu uverím."
Po stáročia bol všeobecným obrazom Božieho hnevu oheň, síra a všetka predstaviteľná – a nepredstaviteľná – hrôza. Novodobé učenie Katolíckej Cirkvi nehovorí o pekle ako o mieste. [2]
PÁPEŽ JÁN PAVOL II. ODMIETA REALITU DOSLOVNÉHO PEKLA
Pápež Ján Pavol II. počas svojho týždenného príhovoru ku generálnej audiencii z 8 500 ľudí 28. júla 1999 vo Vatikáne odmietol realitu hmotného, doslovného pekla ako miesta večného ohňa a múk. Pápež povedal, že peklo je odlúčenie, dokonca aj v tomto živote, od radostného spoločenstva s Bohom. Podľa oficiálneho vatikánskeho prepisu pápežovho prejavu pápež Ján Pavol II. poznamenal, že biblické zmienky o pekle a obrazy stvárnené Písmom sú len symbolizujúcimi a (obraznými) vyobrazujúcimi "úplnú frustráciu a prázdnotu života bez Boha." Dodal: "Lež hmotné miesto, peklo je stavom tých, ktorí sa slobodne a definitívne odlúčia od Boha, prameňa všetkého života a radosti." Povedal, že peklo je "stav vyplývajúci z postojov a činov, ktoré si ľudia osvoja v tomto živote." Pokiaľ ide o koncept večného zatratenia, pápež povedal: "Zatratenie spočíva práve v definitívnom odlúčení od Boha, ktoré si ľudská osoba slobodne vyberie a ktoré je potvrdené smrťou, ktorá jej výber naveky spečatí." Pápež tiež dodal: "Myšlienka na peklo a už vôbec nevhodné používanie biblických obrazov nesmie vytvárať úzkosť alebo zúfalstvo." Naopak, vyjadril sa, je to pripomienka slobody, ktorá sa nachádza v Kristovi.
Spravodajská služba Religion News Service informovala, že Vatikánom schválený úvodník uverejnený pred niekoľkými týždňami v jezuitskom časopise Civilta Cattolica súhlasí s pápežovým najnovším prehlásením. Úvodník explicitne prehlásil: "Peklo existuje nie ako miesto, ale ako stav, spôsob bytia osoby, ktorá trpí bolesťou zo straty Boha" (Los Angeles Times, 31.7.1999). Pápež povedal, že večné zatratenie "nie je Božím dielom, ale je vlastne naším vlastným konaním". Len týždeň predtým pápež vyhlásil, že nebo nie je ani "abstrakcia, ani miesto v oblakoch, ale živý, osobný vzťah spojenia so Svätou Trojicou." (...)
Graham a teraz aj pápež úplne odmietajú jasné učenie Písma o realite doslovného ohnivého jazera, ktoré horí po celú večnosť. [3]
Čiže podkopal samotný základ večného života. Informovali o tom po celom svete. Krátku chvíľu sa o tom kládli otázky – a potom sa ľudia posunuli ďalej.
Bolo to tiež okolo roku 2000, kedy sa tiež ospravedlnil za „hriechy“ Cirkvi... za križiacke výpravy – tieto sväté úsilia, ktoré boli Cirkvou schválené a ktoré predstavovali boj proti zlu. Teda vysmieval sa z Cirkvi.
Nedeľné ranné správy
Pápež Ján Pavol II. sa bezprecedentne ospravedlňuje za hriechy Katolíckej Cirkvi
Vysielané 12. marca 2000 – 9:01 ET
„...neomylný vodca Rímskokatolíckej Cirkvi priznal hriechy svojich predkov a poprosil o odpustenie. Pápež Ján Pavol II. sa bezprecedentne ospravedlnil za hriechy spáchané v mene Cirkvi naprieč dejinami.“
A rok 2000 je významný, lebo Ján Pavol II. vo svojej prvej encyklike, Redemptor hominis, kryptickým spôsobom naráža na znak, ktorý na javisku ľudských dejín zanechá rok 2000 – ako sme vysvetlili vo videu „Chýli sa svet ku koncu?“
Bolo to tiež tesne pred rokom 2000, kedy odmietol celý Tridentský koncil tým, že s luteránmi súhlasil ohľadom doktríny o ospravodlivení, a tým, že učil ospravodlivenie vierou samotnou a že Tridentský koncil už neplatí.
DENNÁ SPRÁVA OD ZENITU
KATOLÍCI A LUTERÁNI ODVOLÁVAJÚ VZÁJOMNÉ ODSÚDENIA
Historické zverejnenie Spoločného vyhlásenia o ospravodlivení
ŽENEVA, 11. JÚNA 1999 (ZENIT)
Toto ráno urobil dialóg medzi katolíkmi a luteránmi obrovský krok vpred. Katolícka Cirkev a Svetová luteránska federácia (LWF) dosiahli mieru konsenzu vo fundamentálnych pravdách týkajúcich sa doktríny ospravodlivenia, čo umožnilo odstránenie starobylých odsúdení, s ktorými obe kresťanské vierovyznania jedna druhú vzájomne postihli.
Počas tlačovej konferencie v Ženeve kardinál Edward Cassidy, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, a ctihodný Ishmael Noko, generálny tajomník LWF, k tejto téme predstavili spoločné vyhlásenie Katolíckej Cirkvi a LWF vyjasňujúce pretrvávajúce otázky z minuloročného "Spoločného vyhlásenia k doktríne o ospravodlivení," ktoré nedosiahlo konečné schválenie z katolíckej strany.
Spoločné vyhlásenie bude podpísané 30. – 31. októbra v Augsburgu, Nemecko. Toto oživuje dátum, v ktorý Martin Luther tradične pribil svojich 95 téz na dvere...
Čiže do roku 2000 systematicky vysmieval alebo popieral každý dôležitý aspekt kresťanstva. A samozrejme, bola tu aj jeho nechválne známa propagácia falošného ekumenizmu a všetkých detailov, ktoré s tým boli spojené.
Výslovne sklonil hlavu spolu so židmi, zatiaľ čo sa v synagóge modlili za príchod Mesiáša. To bolo úlohou Antikrista, pretože to chcel dať verejne najavo – že ako predstaviteľ toho, o čom si ľudia mysleli, že je kresťanskou Cirkvou, hovorí, že Ježiš ani len nie je Mesiáš.
Pil z misky, ktorú namiešali pohania, aby výslovne poprel to, čo sa učí v Prvom liste Korinťanom o tom, že sa nemá piť z kalicha diablov.
A tak ďalej... a tak ďalej... a tak ďalej. A teda splnil všetky základné znaky.
Ide o to, že tu toho bolo omnoho viacej ako len to, že hlásal, že každý človek je Ježiš Kristus. Notoricky propagoval falošný ekumenizmus. Naplnil Apokalypsu 13, čo nás presviedča, že Antikristom bol. Ide o to, že to splnil všetko. Predstavoval zvrátenie/prevrátenie tradičnej kresťanskej viery.
A tí, čo uznávajú Benedikta XVI. – vo svetle „blahorečenia“ antipápeža Jána Pavla II. – sa rúhajú Bohu a zapierajú Ježiša Krista. A keď ho „kanonizuje“, podľa nášho názoru sa budú klaňať šelme (ucievať ju) – ale rozhodne šelme a Antikristovi.
Je tu ešte niečo ďalšie, čo je mimoriadne zaujímavé. Ak si dáte do vyhľadávača výraz obrátený kríž alebo prevrátený kríž: hádajte, kto sa ukáže poprednejšie a častejšie ako ktokoľvek iný alebo čokoľvek iné? Presne tak! Ján Pavol II! Po celom svete si ho uchovali v pamäti s obráteným krížom.
Obrázky pre obrátený kríž
Každý, kto tento výraz vyhľadá, ho nájde, predstavujúc oný symbol.
Nedáva to zmysel, že ako býva Kristus spájaný s krížom, Antikrist sa do dejín zapíše predstavujúc obrátený kríž?
[1] https://nypost.com/2000/05/14/vatican-links-fatima-secret-to-pope-attack/
[2] https://www.cbc.ca/news/canada/no-hell-pope-1.173448
[3] https://www.ovrlnd.com/Cults/poprejectshell.html