Námietka 2): Čo vás oprávňuje vynášať tieto súdy? To, ako používate dogmatické prehlásenia, je osobný výklad.

Odpoveď: Oprávnenie, ktoré má katolík k určeniu, že heretici nie sú údmi Cirkvi, je katolíckou dogmou, ktorá nás učí, že tí, ktorí sa odchyľujú od viery, sú považovaní za Cirkvi cudzích.

Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 9), 29. jún 1896: „Prax Cirkvi bola taká istá, a to so súhlasným úsudkom svätých otcov, ktorí boli rozhodne navyknutí mať za nemajúceho žiadnu účasť v katolíckom spoločenstve A ZA VYHOSTENÉHO Z CIRKVI KAŽDÉHO, ČO SA ČO I LEN V NAJMENŠOM ODCHÝLIL OD UČENIA PREDLOŽENÉHO AUTENTICKÝM MAGISTÉRIOM.“ [1]

Okrem toho tvrdiť, že dodržiavanie tejto katolíckej dogmy znamená použiť osobný výklad, ako tvrdí táto námietka, znamená tvrdiť presne to, čo pápež sv. Pius X. odsúdil vo svojom Sylabe omylov proti modernistom.

Pápež sv. Pius X., Lamentabile, Bludy modernistov, 3. júl 1907, #22: „Dogmy, ktoré Cirkev vyznáva ako zjavené, nie sú pravdami padnutými z neba, ale sú akýmsi výkladom náboženských skutočností, ktoré ľudská myseľ nadobudla prácnou snahou.“ – zavrhnuté [2]

Pápež Pius X., Lamentabile, Bludy modernistov, 3. júla 1907, #54: „Dogmy, sviatosti, hierarchia, pokiaľ ide o ponímanie aj podstatu, nie sú ničím iným ako interpretáciou a vývojom kresťanského myslenia, ktoré rozvinulo a zdokonalilo malý zárodok skrytý v Evanjeliu.“ [3]

Všimnite si, že myšlienka, že dogmy sú výkladmi/interpretáciami, je odsúdená. Ale to je presne to, čo tvrdí táto námietka, či už to tí, ktorí ju vznášajú, priznajú alebo nie. Hovoria, že uplatniť pravdu dogmy je „osobným výkladom“. Ďalším vyvrátením tejto námietky je skutočnosť, že Tridentský koncil vo svojom Dekréte o sviatosti posvätného stavu slávnostne vyhlásil, že dogmatické kánony sú určené k používaniu všetkými veriacimi.

Pápež Pius IV., Tridentský koncil, 23. zasadnutie, 4. kapitola: „Toto jest čo posvätný snem videl za potrebné učiť veriacich Kristových o sviatosti posvätného stavu. Všetok opak sa však rozhodol odsúdiť prostredníctvom definitívnych a náležitých kánonov tu nasledujúcim spôsobom, aby všetci pred Kristom využívajúc pravidlo viery mohli v temnotách toľkých bludov ľahšie rozoznať a pridŕžať sa katolíckej pravdy.“ [4]

Slovo „kánon“ (v gréčtine: kanon) znamená trstina; rovný prút alebo tyč; meracia palica; niečo, čo slúži na určovanie, rozhodovanie alebo meranie. Tridentský koncil neomylne vyhlasuje, že jeho kánony sú meracími trstinami pre „všetkých“, aby využívajúc tieto pravidlá viery, mohli rozoznať a brániť pravdu uprostred temnoty! Toto veľmi dôležité vyhlásenie zmieta zo stola tvrdenie tých, čo tvrdia, že používanie dogiem na dokazovanie téz je „osobným výkladom“. Katolícke dogmy predstavujú autoritu pre všetkých, čo prichádzajú k týmto správnym záverom.

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 7), 15. august 1832: „...nič zo stanovených vecí sa nemá umenšiť; nič sa nemá meniť; nič sa nemá pridávať; ale musia sa zachovať aj čo do výrazu, aj čo do významu.“ [5]

Odpovede na najčastejšie námietky proti sedevakantizmu