Námietka 10): Pápež Pius XII. vo Vacantis Apostolicae Sedis vyhlásil, že kardinál, bez ohľadu na to, pod akou exkomunikáciou sa nachádza, môže byť zvolený za pápeža.

Pápež Pius XII., Vacantis Apostolicae Sedis (# 34), 8. december 1945: „Žiaden z kardinálov nemôže byť žiadnym spôsobom pod zámienkou alebo z dôvodu akejkoľvek exkomunikácie, suspenzie, interdiktu či inej cirkevnej prekážky vylúčený z aktívnej a pasívnej voľby najvyššieho pontifika; My tieto cenzúry výlučne na účely takýchto volieb suspendujeme, ináč zotrvávajú v platnosti.“ (AAS 38 [1946], s. 76)

ODPOVEĎ: Ako sme už ukázali, je dogmou: 1) že heretici nie sú členmi Cirkvi; a 2) že hlavou Cirkvi je pápež. Je teda dogmatickým faktom, že heretik nemôže byť hlavou Cirkvi, keďže nie je jej členom.

Čo má teda na mysli pápež Pius XII. v #34 Vacantis Apostolicae Sedis? V prvom rade človek musí porozumieť tomu, že exkomunikáciu si možno privodiť za mnohé veci. Vychádzajúc z histórie, medzi exkomunikáciami sa rozlišovalo pojmami väčšie a menšie. Väčšie exkomunikácie vznikali za kacírstvo a schizmu (hriechy proti viere) a niektoré ďalšie veľké hriechy. Tí, čo dostali väčšiu exkomunikáciu za kacírstvo, neboli členmi Cirkvi (ako sme práve obšírne dokázali). Menšia exkomunikácia však nevylučovala človeka z Cirkvi, ale zakazovala mu účasť na sviatostnom živote Cirkvi. Pápež Benedikt XIV. poukázal na tento rozdiel.

Pápež Benedikt XIV., Ex Quo Primum (# 23), 1. marec 1756: „Ďalej, heretici a schizmatici podliehajú odsúdeniam väčšími exkomunikáciami zákonom Kán. de Ligu. 23, quest. 5, a Kán. Nulli, 5, dist. 19.“ [1]

Na druhej strane, menšia exkomunikácia sa udeľovala za porušenie tajomstva Svätého ofícia, falšovanie relikvií (kán. 2326), porušenie klauzúry (kán. 2342) atď. Všetko toto sú ekleziálne alebo cirkevné tresty. Takéto činy, hoci ťažko hriešne, človeka od Cirkvi neoddeľujú. A hoci pojmy väčšia a menšia exkomunikácia sa už nepoužívajú, faktom zostáva, že človek si mohol privodiť exkomunikáciu (za niečo iné ako kacírstvo), ktorá by ho od Cirkvi neoddelila, a mohol si privodiť exkomunikáciu za kacírstvo, ktorá by ho od Cirkvi oddelila.

Preto kardinál, ktorý dostane exkomunikáciu za kacírstvo, už nie je kardinálom, pretože heretici sú mimo Katolíckej Cirkvi (de fide, pápež Eugen IV.). Ale kardinál, ktorý dostane exkomunikáciu za niečo iné, je kardinálom aj naďalej, i keď v stave ťažkého hriechu. Čiže keď pápež Pius XII. hovorí, že všetci kardináli, bez ohľadu na to, pod akou cirkevnou prekážkou sa nachádzajú, môžu hlasovať a byť zvolení na pápežskom konkláve, predpokladá to kardinálov, čo dostali exkomunikáciu za niečo iné ako herézu, pretože kardinál, ktorý dostal exkomunikáciu za herézu, kardinálom vôbec nie je. Kľúčovým faktom, ktorý treba pochopiť, je, že kacírstvo nie je iba cirkevnou prekážkou – teda nie je tým, o čom hovorí Pius XII. – ale je prekážkou z božského zákona.

Kanonista Maroto vysvetľuje: „Heretici a schizmatici majú najvyšší pontifikát zatrhnutý zo samotného božského zákona, pretože hoci sa podľa božského zákona nepokladajú za neschopných zúčastňovať sa určitých druhoch cirkevnej jurisdikcie, predsa len sa musia pokladať za vyradených zo zastávania trónu Apoštolskej stolice...“ [2]

Všimnite si, že heretici nie sú diskvalifikovaní z pápežskému úradu iba kvôli cirkevným prekážkam, ale kvôli prekážkam vyplývajúcim z Božieho zákona. Legislatíva Pia XII. sa nevzťahuje na kacírstvo, pretože hovoril o cirkevných prekážkach: „...či inej cirkevnej prekážky...“ Jeho legislatíva teda nedokazuje, že heretici môžu byť zvolení za pápežov a zostať pápežmi, čož je dôvodom, prečo sa o heretikoch nezmieňuje. Pápež Pius XII. hovoril o katolíckych kardináloch, ktorí mohli byť pod exkomunikáciou.

Aby sme túto vec dodatočne dokázali, kvôli preskúmaniu tohto argumentu predpokladajme, že legislatíva pápeža Pia XII. naozaj znamenala, že za pápeža by mohol byť zvolený heretický kardinál. Všimnite si, čo hovorí Pius XII.:

„My tieto cenzúry výlučne na účely takýchto volieb suspendujeme, ináč zotrvávajú v platnosti.“

Pius XII. hovorí, že exkomunikácia je suspendovaná len na čas voľby, ináč zotrváva v platnosti. Toto by znamenalo, že exkomunikácia za kacírstvo by po voľbe ihneď nadobudla platnosť a potom by kacír, čo bol zvolený za pápeža, stratil svoj úrad! Čiže nech sa na to pozeráme akokoľvek, heretik by nemohol byť platne zvolený a zostať pápežom.

Sv. Antoninus (1459): „V prípade, kedy by sa pápež stal heretikom, sám by sa stal, na základe tohto samotného faktu a bez akéhokoľvek ďalšieho rozsudku, oddeleným od Cirkvi. Hlava oddelená od tela nemôže, pokiaľ zostáva oddelená, byť hlavou toho istého tela, od ktorého bola odrezaná. Pápež, ktorý by bol oddelený od Cirkvi kacírstvom, by preto na základe tohto faktu prestal byť hlavou Cirkvi. Nemohol by byť heretikom a zostať pápežom, pretože, keďže je mimo Cirkvi, nemôže vlastniť kľúče Cirkvi.“ (Summa Theologiae, citované v Actes de Vatican I. V. Frond pub.)

Ak by mohol byť hlavou v Cirkvi heretik (ten, čo zapiera vieru), potom by bola dogma, že Cirkev je jedna vo viere (ako je v jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej), bludná.

Odpovede na najčastejšie námietky proti sedevakantizmu