Námietka 17): Kódex kánonického práva aj z r. 1917, aj z r. 1983 učí, že na to, aby niekto stratil svoj úrad v dôsledku herézy, je potrebné vyhlásenie.

Chris Ferrara, „Spochybnenie sedevakantistického počínania, časť II.“, The Remnant, 30. september 2005, s. 18: „V skutočnosti kódex kánonického práva z roku 1917 ako aj z roku 1983 ustanovujú, že nikto nemôže trvať na tom, že cirkevný úrad bol stratený v dôsledku herézy, ak to nebolo preukázané vyhlásením kompetentnej autority.“ [1]

Odpoveď: Toto jednoducho nie je pravda. Heretický a neplatný kódex antipápeža Jána Pavla II. z r. 1983 v kánone 194 § 3 uvádza, že takéto vyhlásenie je nevyhnutné. Ale kódex z r. 1917 to neuvádza. Paralelným kánonom kódexu z r. 1917 ku kánonu 194 je kánon 188. Kánon 188 z kódexu z r. 1917 tento predpis neobsahuje, ale jednoducho vyhlasuje, že klerik, ktorý „verejne odpadne od katolíckej viery“ (188 § 4) touto samou skutočnosťou stráca svoj úrad „bez akéhokoľvek vyhlásenia“.

Kánon 188.4, Kódex kánonického práva z r. 1917: „Existujú určité príčiny, ktoré spôsobujú tichú rezignáciu z úradu, ktorá je prijatá vopred na základe pôsobenia zákona, a preto je účinná bez akéhokoľvek vyhlásenia. Tieto príčiny sú... (4) ak verejne odpadol od viery.“ [2]

Všimnite si, že kódex z r. 1917 nehovorí nič o tom, že by bolo nevyhnutné vyhlásenie; hovorí pravý opak – „bez akéhokoľvek vyhlásenia“! Keď tieto dva kánony porovnáme, vidíme do očí bijúci rozdiel.

Kánon 194.1-3, Kódex kánonického práva z r. 1983: „Samým právom je z cirkevného úradu odvolaný: (...) 2. kto verejne odpadol od katolíckej viery alebo od spoločenstva Cirkvi; (...) Odvolanie, o ktorom sa hovorí v bode 2 a 3, možno vymáhať iba vtedy, keď je zrejmé z vyhlásenia kompetentnej autority.“ [3]

To je pravdepodobne dôvodom, prečo Ferrara v poznámke pod čiarou neuvádza žiaden citát z kódexu z r. 1917; uvádza len referenciu na kódex z r. 1983. Máme tu teda do činenia s ďalšou nehorázne očividnou lžou od Ferrary.

Odpovede na najčastejšie námietky proti sedevakantizmu