Proti herézam od arcibiskupa Marcela Lefebvra

Späť na zhrnutie o FSSPX

1. Strana 216: „Samozrejme, určité veci sa musia rozlišovať. Duše môžu byť spasené v náboženstve inom ako katolíckom (protestantizmus, islam, budhizmus atď.), ale nie týmto náboženstvom. Môžu existovať duše, ktoré neznajúc nášho Pána, majú z milosti dobrého Pána dobré vnútorné dispozície, ktoré sa podriaďujú Bohu... Niektorí z týchto ľudí však robia úkon lásky, ktorý sa implicitne rovná krstu túžby. Jedine týmto spôsobom môžu byť spasení.“ [1]
2. Strana 217: „Človek teda nemôže povedať, že nikto nie je spasený v týchto náboženstvách...“ [2]
3. Strany 217 – 218: „Toto teda Pius IX. povedal a toto odsúdil. Je nevyhnutné porozumieť formulácii, ktorú tak často používali cirkevní otcovia: ‘Mimo Cirkvi niet spásy.’ Keď to povieme, nesprávne sa má za to, že si myslíme, že všetci protestanti, všetci moslimovia, všetci budhisti, všetci tí, čo verejne nepatria do Katolíckej Cirkvi, idú do pekla. Teraz opakujem, že je možné, aby bol niekto v týchto náboženstvách spasený, ale spasí ho Cirkev, a tak platí formulácia: Extra Ecclesiam nulla salus. Toto sa musí hlásať.“ [3]

To, čo tu vidíme od zakladateľa Spoločnosti svätého Pia X., je nehorázne očividná heréza. Priamo protirečí slávnostne definovanej dogme, že mimo Katolíckej Cirkvi niet spásy. Niektorí prívrženci Spoločnosti svätého Pia X. sa snažili obhájiť tieto heretické slová arcibiskupa Lefebvra poukazovaním na to, že hoci povedal, že ľudia môžu byť spasení aj v iných náboženstvách, zdôraznil, že je to Katolíckou Cirkvou.

Táto odpoveď je úbohým pokusom obhájiť neobhájiteľné. V skutočnosti tí, čo sa takto pokúšajú obhajovať Lefebvra, sa vlastne vysmievajú Bohu. Mohol by som povedať, že všetci ľudia idú do neba (všeobecná spása), ale že všetci ľudia idú do neba „Katolíckou Cirkvou“. Mení to niečo na heréze? Nie, samozrejme, že nie. Čiže nezáleží na tom, ako sa Lefebvre snažil odvysvetliť alebo ospravedlniť svoju herézu; stále učil, že duše môžu byť spasené v nekatolíckych náboženstvách, čož je kacírstvo!

Dogma Katolíckej Cirkvi neprehlasuje len to, že „nikto nie je spasený inak ako Katolíckou Cirkvou“; vyhlasuje, že nikto nie je spasený mimo Katolíckej Cirkvi a že nikto nie je spasený bez katolíckej viery. Toto znamená, že nikto nemôže byť spasený v nekatolíckych náboženstvách. Obhajcovia FSSPX si to musia natĺcť do hlavy. Dogma Katolíckej Cirkvi vylučuje predstavu, že niekto môže byť spasený v inom náboženstve.

Pápež Gregor XVI., Summo Iugiter Studio (# 2), 27. máj 1832: „Nakoniec sa niektorí z týchto pomýlených ľudí pokúšajú presvedčiť seba i iných, že ľudia nie sú spasení iba v katolíckom náboženstve, ale že dokonca aj heretici by mohli získať večný život.“ [4]

Keďže učil, že ľudia môžu byť spasení aj v inom náboženstve, to, že Lefebvre zdôrazňoval, že každý je spasený Katolíckou Cirkvou, nemá význam. Slová pápeža Gregora XVI. v Summo Iugiter Studio citované vyššie by mohli byť adresované práve biskupovi Lefebvrovi a Spoločnosti sv. Pia X.

Biskup Lefebvre, Kázeň na prvej omši novovysväteného kňaza (Ženeva, 1976): „My sme katolíci; prehlasujeme našu vieru v božstvo nášho Pána Ježiša Krista; prehlasujeme našu vieru v božskosť Svätej Katolíckej Cirkvi; myslíme si, že Ježiš Kristus je jedinou cestou, jedinou pravdou, jediným životom a že človek nemôže byť spasený mimo nášho Pána Ježiša Krista a teda mimo jeho mystickej manželky, Svätej Katolíckej Cirkvi. Bezpochyby, Božie milosti sa rozdávajú aj mimo Katolíckej Cirkvi, ale tí, čo sú spasení, dokonca aj mimo Katolíckej Cirkvi, sú spasení Katolíckou Cirkvou, naším Pánom Ježišom Kristom, aj keď o tom nevedia, aj keď si to neuvedomujú...“ [5]

Lefebvre tu popiera dogmu od slova do slova.

Biskup Lefebvre, Príhovor prednesený v Rennes, Francúzsko: „Ak sú ľudia spasení v protestantizme, budhizme alebo islame, spasení sú Katolíckou Cirkvou, milosťou nášho Pána, modlitbami tých, čo sú v Cirkvi, ako jednotlivci krvou nášho Pána, možno praktizovaním svojho náboženstva, možno tým, čo chápu vo svojom náboženstve, ale nie svojím náboženstvom...“ [6]

Znova si všimnite, ako biskup Lefebvre vyhlásil, že ľudia môžu byť spasení praktizovaním falošných náboženstiev.

Pápež Pius IX., Qui Pluribus (# 15), 9. november 1846: „Tiež zvrátená je tá šokujúca teória, že je jedno, ku ktorému náboženstvu človek prislúcha, teória v príkrom rozpore dokonca aj s rozumom. Prostredníctvom tejto teórie títo prefíkaní ľudia odstraňujú všetky rozdiely medzi cnosťou a neresťou, pravdou a omylom, čestným a podlým konaním. Tvrdia, že ľudia môžu získať večnú spásu praktizovaním akéhokoľvek náboženstva, ako keby niekedy mohlo existovať niečo spoločné medzi spravodlivosťou a neprávosťou, nejaká spolupráca medzi svetlom a temnotou alebo nejaká dohoda medzi Kristom a Beliálom.“ [7]