Antikrist identifikovaný!

Tento článok je prepis k videu nižšie:

V 2. kapitole 2. listu Tesaloničanom čítame o človeku hriechu alebo neprávosti. Ľudia sa vo všeobecnosti zhodujú, že táto pasáž je o Antikristovi. Hovoriac o dni Pánovom, čítame:

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen čeliaci a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania, takže sa posadí do chrámu Božieho, vydávajúc sa za Boha.“

Toto video vysvetlí, ako sa v našej dobe do očí bijúco splnilo proroctvo sv. Pavla o človeku hriechu z 2. kapitoly 2. listu Tesaloničanom/Solúnčanom. Predtým, než to vysvetlíme, by sa malo poznamenať, že v gréckych rukopisoch jestvuje textová obmena 3. verša. Vo väčšine gréckych rukopisov je napísané človek hriechu (t. j. ἄνθρωπος τῆς ἁμαρτίας), kým v niektorých je napísané človek neprávosti (t. j. ἄνθρωπος τῆς ἀνομίας). V tomto videu budeme používať človek hriechu, ale žiadna z týchto skutočností sa neovplyvní, ak si človek vyberie znenie človek neprávosti. Teraz, prvá vec, ktorú si treba v tomto proroctve všimnúť, je, že sv. Pavol spája zjavenie sa človeka hriechu s ἡ ἀποστασία, to jest s odpadnutím [od viery]/apostázou. Človek hriechu príde ako súčasť prorokovaného veľkého odpadnutia. Hoci grécke slovo ἀποστασία sa v závislosti od použitia a kontextu môže vzťahovať na politickú vzburu alebo náboženské odpadnutie, kontext 2. kapitoly 2. listu Tesaloničanom a ustálený význam výrazu apostáza/odpadnutie v kresťanskej teológii v podstate od počiatku Cirkvi naznačuje, že proroctvo je o plnerozmernom náboženskom odpadnutí, a človek hriechu do toho význačne zapadá.

Sledovatelia nášho materiálu vedia, že sa obšírne a podrobne zaoberáme tým, ako sa toto prorokované Veľké odpadnutie splnilo v našej dobe udalosťami v Ríme po II. vatikánskom koncile.

Mesta Rím, nie Katolíckej Cirkvi, sa v posledných dňoch zmocnili odpadlícki a antikristovskí antipápeži v súlade s biblickými a katolíckymi proroctvami.

Toto dalo vzniknúť proticirkvi, sekte II. vatikánskeho koncilu, ktorá je v posledných dňoch vedená z Ríma. Táto proticirkev sa vydáva za Katolícku Cirkev alebo sa tak predstavuje, ale nie je ňou. Stavia sa proti pravej Katolíckej Cirkvi, ktorá existuje vo zvyšku verných tradičných katolíkov. To, čo sa v našej dobe stalo s podruhovatikánskou sektou a s podruhovatikánskymi antipápežmi v Ríme, dokonale napĺňa apokalyptické proroctvá o šelme,

šelma = pohanský Rím

Apokalypsa 17:8 – „‘A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, a zasa príde.’“

Apokalypsa 17:8 – „‘A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia pohanský Rím, pretože bol, a nie je, a zasa príde.’“

babylonskej neviestke,

Apokalypsa 17:4-5 – „A žena bola odetá do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami, v ruke mala zlatý pohár plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‘Veľký Babylon, matka neviestok a ohavností zeme.’“

rímskom kráľovi, ktorý je ranený a potom má svoj obraz uctený,

Apokalypsa 13:3 – „A jedna z jej hláv [t. j. jeden zo siedmich kráľov Ríma súvisiaci s neviestkou babylonskou – pozrite Apokalypsu 17] bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila, a celá zem sa divila, ako nasledovala šelmu.“

Apokalypsa 13:14 – „A zvádza tých, čo bývajú na zemi, znameniami, ktoré jej boli dané konať pred očami šelmy, hovoriac obyvateľom zeme, aby urobili obraz šelme, čo mala ranu od meča, a (predsa) žila.“

siedmich rímskych kráľoch, šelme povstávajúcej, keď piati padli atď.

Apokalypsa 17:4-10 – „A žena bola odetá do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami, v ruke mala zlatý pohár plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‘Veľký Babylon, matka neviestok a ohavností zeme.’ I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou mučeníkov Ježišových. A keď som ju uvidel, začudoval som sa s veľkým údivom. Ale anjel mi povedal, ‘Prečo sa čuduješ? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a desať rohov. Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, a zasa príde. Tu je zmysel, ktorý má múdrosť: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: piati padli, jeden je...’“

To je všetko prebraté v našom materiáli.

V tomto videu uvidíme, že s týmito udalosťami súvisí aj opravdivé naplnenie 2. kapitoly 2. listu Tesaloničanom.

1. Petrov list 5:13 – „Pozdravuje vás cirkev v Babylone, vyvolená spolu s vami...“

Zjavenie 18:2 – „... ‘Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov a väzením všetkých nečistých duchov a väzením všetkých nečistých vtákov a väznicou všetkej nečistej a nenávidenej zveri.‘“

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen čeliaci a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

Teraz, keď sa človek zamyslí nad revolúciou po II. vatikánskom koncile a odpadnutím, ktoré jej nasledovalo, ak by ste si mali vybrať iba jednu vec alebo udalosť alebo sériu udalostí, ktorá je najnechválnejšie známa, niečo, čo udrie do očí a vystihne celé odpadnutie/odpadlíctvo v Ríme v týchto posledných dňoch, akú udalosť by ste si vybrali?

Aký čin alebo vec je najnechválnejšie známym znázornením odpadnutia. Ktorá udalosť alebo séria udalostí najvýstižnejšie vystihuje odmietnutie tradičnej katolíckej viery a duchovnú skazu po II. vatikánskom koncile? Myslím si, že väčšina pozorovateľov by sa zhodla: najnotorickejšou udalosťou alebo sériou udalostí v celom podruhovatikánskom odpadnutí je Svetový deň modlitieb za mier v Assisi s predstaviteľmi rôznych heretických siekt a falošných pohanských náboženstiev sveta. Prvé modlitebné stretnutie v Assisi zorganizoval v r. 1986 antipápež Ján Pavol II.

Je to najnotorickejšie dejstvo z celého odpadnutia po II. vatikánskom koncile a v podstate to vie každý, čo sleduje alebo študuje tieto veci.

Keďže modlitebné stretnutie v Assisi bolo tak notorické, tak revolučné a tak symbolizujúce všetko, čo sa udialo, dávalo by zmysel, že by bola udalosť takého jedinečného významu pre odpadnutie predpovedaná v proroctve Písma o ἡ ἀποστασία, o odpadnutí; a ako uvidíme, aj bola.

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen čeliaci a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

Teraz, Písmo učí, že takzvaný boh alebo bohovia nekresťanských a pohanských náboženstiev nie sú Boh, ale diabli.

Kniha žalmov 96:5 – „Lebo všetci bohovia pohanov sú modlami…“

1. kniha kroník 16:26 – „Lebo všetci bohovia národov sú modlami, ale Pán stvoril nebesia.“

1. list Korinťanom 10:20-21 – „Ale to, čo obetujú pohania, obetujú démonom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov. Nemôžete piť kalich Pánov i kalich démonov; nemôžete mať podiel na stole Pánovom i na stole démonov.“

Ľudia, ktorí neuctievajú Boha kresťanstva, neuctievajú Boha, ale diablov. To je jedným z dôvodov, prečo Katolícka Cirkev vždy zakazovala akýkoľvek druh spoločnej modlitby alebo spoločného uctievania s príslušníkmi iných náboženstiev. Pápež Pius XI. vo svojej encyklike Mortalium Animos z r. 1928 vyhlásil, že Katolícka Cirkev vždy katolíkom zakazovala zúčastňovanie sa na nekatolíckych zhromaždeniach.

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 10), 6. január 1928: „...tento Apoštolský stolec svojim podriadeným nikdy nedovolil zúčastňovať sa na zhromaždeniach nekatolíkov...“

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 2), 6. január 1928, odsudzujúc medzináboženské zhromaždenia: „Z tohto dôvodu sú týmito osobami často usporadúvané zjazdy, stretnutia a zhromaždenia, na ktorých je prítomné veľké množstvo poslucháčov a na ktorých sú všetci bez rozdielu pozvaní zapojiť sa do diskusie, pohania akéhokoľvek druhu ako aj v Krista veriaci... Takéto pokusy sa katolíkmi rozhodne nijak schvaľovať nemôžu, keďže sa zakladajú na tom bludnom názore, ktorý považuje všetky náboženstá za viac-menej dobré a chvályhodné... Nielenže sú tí, čo sa tohto názoru držia, v omyle a oklamaní, ale tiež prekrúcajú ideu pravého náboženstva, odmietajú ho... z čoho jasne vyplýva, že ten, čo podporuje tých, čo tieto teórie zastávajú a pokúšajú sa ich zrealizovať, celkom opúšťa božsky zjavené náboženstvo.“

Odsúdil aj zhromaždenia alebo stretnutia, ktoré sa vyznačovali neveriacimi alebo príslušníkmi rozličných náboženstiev. Hnutia za ne označil za odmietnutie pravej viery.

Úsilia o takéto zhromaždenia sa medzi niektorými nekatolíkmi objavovali (už) v r. 1928 a predstavovali falošný ekumenizmus, čož bolo dôvodom, prečo ich pápež Pius XI. odsúdil, ale boli to predovšetkým diskusné stretnutia alebo spoločné modlitby medzi heretikmi, ktorí sa vydávali za kresťanov.

Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 13), 15. august 1832: „S napomenutím apoštola, že ‘jeden je Boh, jedna viera, jeden krst’ (Ef 4:5), nech sa boja tí, čo zosnúvajú predstavu, že bezpečný prístav spásy je otvorený osobám akéhokoľvek náboženstva. Mali by zvážiť svedectvo samotného Krista, že ‘tí, ktorí nie sú s Kristom, sú proti nemu,’ (Lk 11:23) a že nešťastne rozhadzujú tí, ktorí s ním nezhromažďujú. Preto ‘bezpochyby naveky zahynú, ak si neuchovajú katolícku vieru celú a neporušenú.’ (Atanázovské vyznanie viery).“

Dokým neprišiel Ján Pavol II. sa nič ako modlitebné podujatie v Assisi, v zmysle ozajstného modlitebného stretnutia s predstaviteľmi všetkých hlavných náboženstiev sveta vrátane všetkých možných druhov pohanov, nikdy neuskutočnilo. Nikdy predtým v dejinách sa od doby, kedy Boh stvoril človeka, na jednom mieste nezhromaždili prívrženci v podstate všetkých hlavných falošných bohov pod slnkom, aby „uctievali“. Podujatie v Assisi bolo dejinno-svetové.

Bol to Ján Pavol II., človek, ktorý sa vydával za katolíckeho pápeža, kto to zrealizoval v r. 1986; a keď sa nad tým zamyslíte, len niekto v modernej dobe, kto má k dispozícii moderné komunikačné a cestovné prostriedky, niekto, kto má medzinárodnú slávu, charizmu a vplyv Jána Pavla II., by mohol zorganizovať takýto deň uctievania, na ktorom by sa na jednom mieste ukázali vodcovia všetkých hlavných náboženstiev sveta, aby sa modlili k svojim rozličným falošným bohom. Ján Pavol II. pozval uctievačov každého možného druhu falošného boha, aby sa prišli modliť do Assisi. Celkovo tam bolo viac ako 150 rôznych náboženských vodcov tráviacich deň spoločne, postiac sa a modliac sa k svojmu takzvanému bohu alebo bohom. Zahŕňali heretikov rôznych typov, židov a moslimov, ktorí odmietajú Svätú Trojicu a Kristovo božstvo, budhistov, voodoo vyznávačov, hinduistov, zoroastriánov, džinistov, sikhov, amerických indiánskych pohanov, vyznávačov bahájskeho náboženstva a iných. Na podujatí Jána Pavla II. boli okrem mnohých iných uctievači Budhu, hadov, duchov rozličných druhov a dokonca aj Veľkého Palca.

Teraz, organizovaním tohto dejinno-svetového podujatia modlárstva a falošného uctievania antipápež Ján Pavol II. nielenže schvaľoval a napomáhal modlárstvo – samozrejme, to robil – ale aj sám sa dopúšťal modlárstva. To je preto, lebo samotný čin usporiadania takéhoto podujatia je verejným vyznaním viery vo falošných bohov. Je to vyznaním viery vo všetkých falošných bohov uctievaných v Assisi. Zamyslite sa nad tým takto: ak niekto zorganizuje deň modlitby a uctievania za určitú vec, tá osoba nevyzýva, aby boli do uctievania zahrnutí aj pohanskí „bohovia“, ak nevyznáva, že títo „bohovia“ sú skutoční a môžu reagovať na modlitbu a uctievanie. Preto bola samotná skutočnosť, že Ján Pavol II. usporiadal podujatie ako Assisi, ktoré sa výslovne dovolávalo uctievania iných bohov, okrem mnohých iných vecí, ktoré povedal a urobil, verejným vyznaním viery v moc falošných bohov. Preto bol verejným modlárom.

Assisi bolo najnechválnejšie známou udalosťou v histórii odpadlíctva II. vatikánskeho koncilu a v Assisi sa uctieval každý druh „boha“ alebo predmetu uctievania. Teraz, videli sme, že v 2. liste Tesaloničanom 2:4 sv. Pavol opisuje človeka hriechu ako toho čeliaceho a vyvyšujúceho sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania. Neznie slovné spojenie v 2. liste Tesaloničanom 2:4, všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania, presne ako to, čo bolo zastúpené v Assisi?

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen čeliaci a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

no, znie to tak. Opis z 2. listu Tesaloničanom 2:4, všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania, dokonale zodpovedá tomu, čo bolo zastúpené v Assisi. Je to preto, lebo sv. Pavol v skutočnosti opisoval podujatie v Assisi, ako uvidíme.

V skutočnosti, slovné spojenie 2. listu Tesaloničanom 2:4 v gréčtine pre všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania je πάντα λεγόμενον θεὸν ἢ σέβασμα. Je to veľmi podobné výrazu, ktorý sv. Pavol používa v 1. liste Korinťanom 8:5, kde označuje modly a falošných bohov slovami λεγόμενοι θεοὶ alebo takzvaní bohovia.

1. list Korinťanom 8:5-6 – „Lebo keď aj sú takzvaní bohovia [λεγόμενοι θεοὶ] na nebi či na zemi – ako je mnoho bohov a mnoho pánov – no my máme jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.“

Pri opisovaní ἡ ἀποστασία, to jest odpadnutia, nám sv. Pavol hovorí, že človek hriechu bude onen čeliaci a vyvyšujúci sa nad každý druh veci nazývanej bohom, nad každého takzvaného boha alebo nad každý predmet uctievania.

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen čeliaci [ἀντικείμενος] a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

ἀντίκειμαι – ἀντι (proti) + κεῖμαι (ležím, opieram sa, som usadený)

Teraz, slovo v gréčtine, ktoré sa prekladá ako čeliaci, je príčastie ἀντικείμενος. Je to zo slovesa ἀντίκειμαι. ἀντίκειμαι, ktoré je spojením ἀντι, čo znamená proti, a κεῖμαι, čo znamená ležím, opieram sa, som usadený, sa často používa pre veci, ktoré si nejakým spôsobom čelia. To je dôvodom, prečo toto slovo v tomto verši mnohé preklady prekladajú ako čeliaci. Sloveso ἀντίκειμαι sa používa na opis rôznych typov opozície medzi ľuďmi alebo vecami, takého či onakého druhu, ale ἀντίκειμαι môže jednoducho znamenať pozičnú opozíciu. ἀντίκειμαι môže jednoducho označovať ležanie alebo opieranie sa alebo polohové umiestnenie naproti alebo protiľahlo niečomu. Inými slovami, môže to znamenať byť si s niekým tvárou v tvár alebo byť umiestnený oproti nemu. Preto môže ἀντικείμενος z 2. listu Tesaloničanom 2:4, čo sa niekedy prekladá ako onen čeliaci, jednoducho znamenať onen opierajúci sa naproti alebo onen ležiaci naproti alebo onen sediaci naproti alebo usadený alebo nachádzajúci sa oproti atď. Môže to znamenať onen, čo je tvárou v tvár niekomu inému. Teda 2. list Tesaloničanom 2:3-4 by sa dalo preložiť takto:

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen opierajúci sa naproti a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

Teraz sa pozrite na toto. Na podujatí v Assisi r. 1986 boli Ján Pavol II. a predstavitelia všetkých takzvaných bohov a predmetov uctievania spolu zoradení na pódiu. Ján Pavol II. bol ako vodca a usporiadateľ umiestnený význačne uprostred.

Teraz sa pozrite na toto. Na podujatí v Assisi r. 1986 boli Ján Pavol II. a predstavitelia všetkých takzvaných bohov a predmetov uctievania spolu zoradení na pódiu. Ján Pavol II. bol ako vodca a usporiadateľ umiestnený význačne uprostred. A keď rôzni pohania a falošní uctievači dostali šancu uctievať, museli zostúpiť z pódia na [menšie rečnícke] pódium. Museli zísť dolu, kráčajúc po niekoľkých schodoch, zostupujúc z vyššieho miesta na nižšie, aby sa dostali na [rečnícke] pódium, kde čelili svojmu takzvanému bohu a prednášali modlitby a uctievali. To znamená, že Ján Pavol II. sa nachádzal nad miestom, kde uctievali rôzni neveriaci. Ján Pavol II. sa vyvýšil nad miesto, kde prednášali modlitby rôznym takzvaným bohom a predmetom uctievania. Ďalej, keď pohania a neveriaci na [rečníckom] pódiu uctievali svojho takzvaného boha alebo bohov, modlitby prednášali smerom k predmetu svojho uctievania, presne tak, ako by to človek očakával.

Stáli tvárou v tvár svojmu takzvanému bohu alebo bohom. Modlitby prednášali v smere, kde sa nazdávali, že sú.

Pohania a neveriaci teda stáli polohovo protiľahlo alebo priamo oproti alebo tvárou v tvár tomu, čo uctievali.

Predmet ich uctievania im bol teda naproti alebo polohovo oproti. A ako toto robili, kde bol Ján Pavol II.? Nielenže bol na pódiu, nad nimi vyvýšený a vyzdvihnutý/povýšený, ako sme už videli, ale opieral sa priamo za nimi, v priamej línii dozadu od miesta, kde sa nachádzali. To znamená, že tak ako boli neveriaci pozične protiľahlo alebo oproti predmetu svojho uctievania, aj Ján Pavol II., opierajúci sa nad nimi a priamo za nimi, bol tiež polohovo protiľahlo alebo naproti predmetu ich uctievania.

Druhý list Tesaloničanom 2:3-4, predpovedajúc nadchádzajúce odpadnutie, hovorí, že človek hriechu je ten opierajúci sa naproti a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania.

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen opierajúci sa naproti a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

Táto pasáž je dokonalým opisom Assisi a pozície antipápeža Jána Pavla II. v Assisi. Ján Pavol II. sa opieral naproti a vyvyšoval sa nad všetkých takzvaných bohov a všetky predmety uctievania, presne ako sa píše v 2. liste Tesaloničanom 2:3-4, a toto sa stalo na dejinno-svetovom podujatí, ktoré je najnotorickejšou udalosťou ἡ ἀποστασία, odpadnutia, tou samou vecou, ktorú sv. Pavol opisuje v 2. liste Tesaloničanom 2:3-4.

Opis človeka hriechu v 2. kap. 2. listu Tesaloničanom od sv. Pavla sa dokonale zhoduje s podujatím v Assisi a pozíciou Jána Pavla II. na ňom, pretože, ako by teraz už malo byť jasné, sv. Pavol opisoval antipápeža Jána Pavla II. ako človeka hriechu a modlitebné stretnutie v Assisi opisoval ako charakteristickú udalosť prorokovaného odpadnutia.

A ten istý muž, antipápež Ján Pavol II., ktorý tak dokonale zodpovedá tomuto opisu človeka hriechu z 2. kap. 2. listu Tesaloničanom, je zhodou okolností aj rímsky kráľ, ktorý bol zranený, presne ako sa píše v Apokalypse o Antikristovi alebo hlave šelmy.

Apokalypsa 13:3 – „A jedna z jej hláv [t. j. jeden zo siedmich kráľov Ríma súvisiaci s neviestkou babylonskou – pozrite Apokalypsu 17] bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila, a celá zem sa divila, ako nasledovala šelmu.“

Zhodou okolností je aj tým, ktorý po tom, čo bol zranený a zotavil sa počas sledu udalostí, ktoré šokovali svet a dodali mu väčšiu charizmu a vplyv na to, aby mu prešli veci ako Assisi, mal svoj obraz uctený prostredníctvom falošnej kanonizačnej slávnosti, presne ako sa píše v Apokalypse o Antikristovi, ktorý má svoj obraz uctený.

Apokalypsa 13:14 – „A zvádza tých, čo bývajú na zemi, znameniami, ktoré jej boli dané konať pred očami šelmy, hovoriac obyvateľom zeme, aby urobili obraz šelme, čo mala ranu od meča, a (predsa) žila.“

Zjavenie 13:15 – „A bolo jej dané dať život [pneuma] do obrazu šelmy, aby obraz šelmy aj hovoril...“

Táto slávnosť sa stala nástrojom, prostredníctvom ktorého boli zástupy vovedené do účasti na modlárstve vyznávaním, že notorický modlár je „svätým“, ako vysvetľuje náš materiál. Ten istý človek, Ján Pavol II., je zhodou okolností šiestym rímskym kráľom Vatikánskeho mestského štátu.

Apokalypsa 17:7-10 – „‘Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a desať rohov. Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, a zasa príde. Tu je zmysel, ktorý má múdrosť: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: piati padli, jeden je, a iný ešte neprišiel; a keď príde, musí zostať (len) na krátky čas.’“

Vystúpil teda, keď päť rímskych kráľov padlo, presne ako sa píše v Apokalypse o vystúpení šelmy vo svojej plnej podobe počas panovania šiesteho kráľa, keď piati padli. On je ten istý človek, ktorý ukryl a pochoval Tretie tajomstvo z Fatimy, ale nejak sa mu podarilo byť uznaným za hrdinu falošného tretieho fatimského tajomstva.

On je ten istý človek, ktorý vyhlásil, že on a všetci ostatní sú Ježiš Kristus a Boh, ako sme dokázali v našom videu „Svätý“ Ján Pavol II. odhalený (“Saint” John Paul II Exposed).

Ján Pavol II., Úplne prvá homília, nedeľa, 22. október 1978: „‘1. Ty si Kristus, Syn živého Boha’ (Mt 16:16). Tieto slová vyriekol Šimon, syn Jonáša, v kraji Cézarey Filipovej... Tieto slová poznačujú začiatok Petrovej misie v dejinách spásy...“
„2.  V tento deň a na tomto mieste sa tieto isté slová musia znova vyrieknuť a vypočuť: ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’ Áno, bratia a synovia a dcéry, tieto slová na prvom mieste. (...)
– Všetci z vás, čo už máte neoceniteľné šťastie veriť
– všetci z vás, čo stále hľadáte Boha
– a tiež vy, čo ste trápení pochybnosťou:
prosím počúvajte ešte raz, dnes a na tomto posvätnom mieste, slovám vyrieknutým Šimonom Petrom. V týchto slovách je viera Cirkvi. V týchto istých slovách je nová pravda, vskutku, konečná a definitívna pravda o človeku: Synovi živého Boha – ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’“ [1]

Ján Pavol II., Homília, 26. február 2000: „Pri zjavení samého seba na onom vrchu a dávaní svojho zákona Boh zjavil človeka človeku samotnému. Sinaj stojí v samotnom srdci pravdy o človeku a jeho osude.“ [2]

Ján Pavol II., Urbi et Orbi, 25. december 1978: „Toto posolstvo adresujem každej ľudskej bytosti, človeku v jeho ľudskosti. Vianoce sú sviatkom človeka.“ [3]

Ján Pavol II. bol človek hriechu. Preto sa jeho činnosť tak presne zhoduje s proroctvami v 2. kap. 2. listu Tesaloničanom a v Apokalypse.

Apokalypsa 13:14 – „A zvádza tých, čo bývajú na zemi, znameniami, ktoré jej boli dané konať pred očami šelmy, hovoriac obyvateľom zeme, aby urobili obraz šelme, čo mala ranu od meča, a (predsa) žila.“

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen opierajúci sa naproti [ἀντικείμενος] a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

ἀντικείμενος – opierajúci sa naproti, ležiaci naproti, sediaci naproti atď.

V skutočnosti, ako som už spomenul, sloveso κεῖμαι môže znamenať opieram sa. A ἀντίκειμαι, čož je to, čo robí človek hriechu, znamená opierať sa protiľahlo alebo naproti niečomu. Nuž, keď si vyhľadáte slovo opierať sa [angl. recline], znamená to opierať sa vzad alebo sedieť [naklonený] vzad v uvoľnenej polohe.

Takže človek hriechu sa bude nakláňať alebo sa položí dozadu v uvoľnenej polohe, zatiaľ čo bude nad a naproti každému takzvanému bohu alebo predmetu uctievania. V Assisi bolo opieranie sa presne to, čo Ján Pavol II. robil. Sedel alebo bol naklonený vzad v uvoľnenej polohe, pričom bol nad a naproti takzvaným bohom alebo predmetom uctievania. Opis antipápeža Jána Pavla II. opierajúceho sa alebo nakláňajúceho sa vzad uvoľneným spôsobom na charakteristickej udalosti ἡ ἀποστασία v podaní sv. Pavla bol dokonalý.

Úplný zmysel dáva aj to, že príčastie ἀντικείμενος v 2. liste Tesaloničanom 2:4, ktoré by sa dalo preložiť ako čeliaci alebo opierajúci sa naproti, sa splní prostredníctvom človeka hriechu vykazujúceho polohovú opozíciu počas podujatia, lež prostredníctvom nepriateľskej opozície voči všetkým takzvaným bohom. Lebo falošní bohovia nekresťanov sú, ako sme videli, diabli. Oni už sú pod nadvládou satanovou.

1. list Korinťanom 10:20 – „Ale to, čo obetujú pohania, obetujú démonom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov.“

Sú súčasťou kráľovstva satanovho a jeho kráľovstvo nie je rozdelené samo proti sebe. Ako hovorí Ježiš v Lukášovi 11:17-18:

Evanjelium podľa Lukáša 11:17-18 – „‘Každé kráľovstvo rozdelené proti sebe spustne a rozdelený dom sa zrúti. Ak je aj satan rozdelený proti sebe, akože obstojí jeho kráľovstvo?’“

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen opierajúci sa naproti a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

Preto úplne dáva zmysel, že človek hriechu usporiada podujatie, ktoré charakterizuje ἡ ἀποστασία, počas ktorého bude pozične oproti a nad každým takzvaným bohom a predmetom uctievania, lež aby sa snažil zvrhnúť alebo oponovať uctievaniu falošných bohov nepriateľským spôsobom, pretože títo takzvaní bohovia sú v skutočnosti diabli. Satan skôr chce postaviť uctievanie všetkých falošných bohov, ktorých vymyslel, na duchovnú úroveň s pravým Bohom a práve to sa človek hriechu snažil urobiť prostredníctvom Assisi a svojho celkového odpadlíctva a indiferentizmu.

V úplnej verzii tohto videa preberieme mnohé ďalšie aspekty tejto veci. Ono ukáže, ako Ján Pavol II. tiež presne zapadá do proroctva o človeku hriechu, ktorý sedí v Chráme Božom, vydávajúc sa za Boha.

[Viac tu: Apokalypsa teraz vo Vatikáne; Babylon padol, padol!!]

Naša Pani z La Salette, 19. september 1846: „Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista...“

2. list Tesaloničanom 2:4 – „...takže sa posadí do chrámu Božieho, vydávajúc sa za Boha.“

Antipápež Ján Pavol II. v skutočnosti dal najavo a vyhlásil, že je Boh, zatiaľ čo sedel v Chráme Božom, spôsobom, akým to neurobil nikto iný v kresťanských dejinách.

Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 10), 4. marec, 1979: „V skutočnosti, názov pre ten hlboký úžas nad ľudskou hodnotou a dôstojnosťou je evanjelium, to jest radostná zvesť. Nazýva sa tiež kresťanstvom.“ [4]

Ján Pavol II., Úplne prvá homília, nedeľa, 22. október 1978: „...prosím počúvajte ešte raz, dnes, na tomto posvätnom mieste, slovám vyrieknutým Šimonom Petrom. V týchto slovách je viera Cirkvi. V týchto istých slovách je nová pravda, vskutku, konečná a definitívna pravda o človeku: Synovi živého Boha – ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’“

„LIST JÁNA PAVLA II. VŠETKÝM HLAVÁM ŠTÁTOV A VLÁD SVETA A DEKALÓG Z ASSISI PRE POKOJ“
„Inšpirované úvahy týchto mužov a žien, predstaviteľov odlišných náboženských konfesií, ich úprimná túžba pracovať pre mier a ich spoločné pátranie po pravom pokroku celej ľudskej rodiny našli vznešenú a predsa skutočnú formu v ‘Dekalógu’ proklamovanom na konci tohto výnimočného dňa.“ [5]
(24. február 2002)

Toto sme podrobne dokázali v našom videu „Svätý“ Ján Pavol II. odhalený (“Saint” John Paul II Exposed).

2. list Tesaloničanom 2:4 – „...takže sa posadí do chrámu Božieho, vydávajúc sa za Boha.“

Dlhšia verzia tohto videa tiež ukáže, že správna identifikácia Chrámu Božieho z 2. listu Tesaloničanom 2:4 – a teda toho, čo Písmo vyhlasuje za novozákonný Chrám Boží – dodatočne dokazuje, že tradičná katolícka viera je jedinou pravou vierou Ježiša Krista a že Katolícka Cirkev je jedinou pravou Cirkvou Ježiša Krista, mimo ktorej niet spásy.

Evanjelium podľa Matúša 16:18-19 – „‘A ja ti hovorím: ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.’“

Evanjelium podľa Matúša 18:17 – „Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.“

Pápež Gregor XVI., Summo Iugiter Studio, 27. máj 1832, na tému mimo Cirkvi niet spásy: „Viete, ako horlivo Naši predchodcovia učili ten článok viery, ktorý sa títo opovažujú popierať, menovite, nevyhnutnosť katolíckej viery a jednoty k spáse. (...) Vynechávajúc iné náležité pasáže, ktoré sú v spisoch otcov takmer nespočetné, budeme chváliť sv. Gregora Veľkého, ktorý výslovne dosvedčuje, že TOTO JE VSKUTKU UČENIE KATOLÍCKEJ CIRKVI. Hovorí: ‘Svätá všeobecná Cirkev učí, že nie je možné skutočne uctievať Boha s výnimkou v nej, a tvrdí, že všetci, čo sú mimo nej, nebudú spasení.’ Úradné skutky Cirkvi prehlasujú tú istú dogmu. A tak sú v dekréte o viere, ktorý vydal Inocent III. so IV. lateránskym koncilom, napísané tieto veci: ‘Jestvuje jedna všeobecná Cirkev všetkých veriacich, mimo ktorej nikto nie je spasený.’ Napokon sa tá istá dogma tiež výslovne spomína vo vyznaní viery predloženom Apoštolskou stolicou, nielen v tom, ktoré používajú všetky latinské cirkvi, ale aj v tom, ktoré... používajú ďalší východní katolíci. (...) ...nemohli sme zadržať Naše pero od upevnenia tejto pravdy mnohými svedectvami.“

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen opierajúci sa naproti a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

Avšak počas prorokovaného odpadnutia sa Chrámu Božieho – chrámu, ktorý patrí pravej Cirkvi Kristovej a zvyčajne predstavuje miesto, kde sa nachádza vodca pravej Cirkvi – v rámci súčasti záverečného podvodu zmocní človek hriechu, uctenie si jeho obrazu a proticirkev posledných čias, babylonská neviestka.

1. Petrov list 5:13 – „Pozdravuje vás cirkev v Babylone, vyvolená spolu s vami...“

Zjavenie 18:2 – „... ‘Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov a väzením každého nečistého ducha a väzením každého nečistého vtáka a väznicou každej nečistej a nenávidenej zveri.‘“

Úplná verzia tohto videa tiež bude riešiť a vyvráti bežnú námietku, ktorú ľudia vznášajú v súvislosti s človekom hriechu a Antikristom.

Avšak čo sme prebrali, by malo vyjasniť, že antipápež Ján Pavol II. bol človekom hriechu. Okrem všetkého ostatného on bol onen opierajúci sa naproti a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania, na charakteristickej udalosti prorokovaného odpadnutia, presne ako sa píše v 2. liste Tesaloničanom 2:3-4. Uvedomenie si tohto dáva ľuďom porozumenie závažnosti zla a opravdivej povahy krízy, s ktorou máme do činenia. Okrem mnohých iných dôvodov bol Ján Pavol II. jedinečne podstatný, pretože jeho revolučné skutky kacírstva, falošného ekumenizmu a náboženského indiferentizmu boli tým, čo vydláždilo cestu následným (neskorším) skutkom podobného charakteru, ktoré sa teraz pravidelne vyskytujú v sekte II. vatikánskeho koncilu. To, čo urobil Ján Pavol II. v oblasti smrteľných hriechov proti prvému prikázaniu a akceptácie falošných náboženstiev a falošných bohov, sa teraz opakuje a bežne akceptuje po celom svete ľuďmi, čo sa vydávajú za katolíkov, len preto, lebo Ján Pavol II. podnikol trúfalé a revolučné kroky k dopusteniu sa verejného odpadlíctva bezprecedentným spôsobom; k vykonaniu toho, čoho sa pred ním nikto nedopustil, a toho, čo sa vždy považovalo za nemysliteľné a prekliate.

Akonáhle podnikol tieto revolučné kroky odpadlíctva, ľudia v celej proticirkvi začali robiť veci rovnakého typu. Jeho skutky a falošné učenia sú tým, čo teraz charakterizuje indiferentizmus a neverectvo veľkej neviestky, a je to prostredníctvom jej indiferentizmu a falošného ekumenizmu, prostredníctvom čoho vedie ľudí do smrteľného hriechu a kacírstva na bežnom poriadku. Prostredníctvom svojho odpadlíctva sa Ján Pavol II. pokúsil zničiť Božie prikázania, jeho učenia a jeho program na zemi.

„LIST JÁNA PAVLA II. VŠETKÝM HLAVÁM ŠTÁTOV A VLÁD SVETA A DEKALÓG Z ASSISI PRE POKOJ“ (24. február 2002)

Celé zástupy ľudí ho nasledovali do kacírstva, odpadlíctva a modlárstva a celé ďalšie zástupy to v súčasnosti akceptujú prostredníctvom uctievania si jeho obrazu, čož je kľúčovým aspektom proroctiev o Antikristovi.

Apokalypsa 13:14 – „A zvádza tých, čo bývajú na zemi, znameniami, ktoré jej boli dané konať pred očami šelmy, hovoriac obyvateľom zeme, aby urobili obraz šelme, čo mala ranu od meča, a (predsa) žila.“

On bol človek hriechu, syn zatratenia.

2. list Tesaloničanom 2:3-4 – „Lebo ten deň nepríde, kým nepríde najprv odpadnutie [ἡ ἀποστασία] a nezjaví sa človek hriechu, syn zatratenia, onen opierajúci sa naproti a vyvyšujúci sa nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo je predmetom uctievania...“

[Ján Pavol II.:] „Viete, čo to je... viete... my zničíme program, zničíme program.“