Námietka 8): Sv. Róbert Bellarmín povedal, že pápeža nemožno zosadiť, ale možno mu zákonne vzdorovať. Sedevakantisti súdia, trestajú a zosadzujú pápeža...

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, II. zväzok, kap. 29: „Tak ako je zákonné vzdorovať pápežovi, čo útočí na telo, tak je zákonné odporovať aj tomu, čo útočí na duše alebo ničí civilný poriadok alebo predovšetkým – snaží sa zničiť Cirkev. Hovorím, že je zákonné odporovať mu nerobím toho, čo prikazuje, a prekážaním plneniu jeho vôle. Avšak nie je zákonné ho súdiť, trestať alebo zosadiť.“

Odpoveď: Mnohí z tých, čo veria, že Benedikt XVI. je pápežom, no odmietajú oficiálne činy jeho „Cirkvi“, ako napríklad II. vatikánsky koncil, sa v tejto pasáži od sv. Róberta Bellarmína pokúšajú nájsť ospravedlnenie pre svoj nesprávny postoj. V skutočnosti je táto pasáž jedným z najčastejšie používaných čriepkov „dôkazov“, ktoré sa ľudia pokúšajú vrhnúť proti sedevakantistickému postoju. Nanešťastie bola táto pasáž bol úplne zneužitá a prekrútená.

Po prvé, v kapitole ihneď nasledujúcej citátu od Bellarmína vyššie, Bellarmín učí toto:

„Pápež, ktorý je očividným heretikom, automaticky (per se) prestáva byť pápežom a hlavou, tak ako automaticky prestáva byť kresťanom a členom Cirkvi. Preto môže byť súdený a potrestaný Cirkvou. Toto je učenie všetkých starých otcov, ktorí učia, že očividní heretici okamžite strácajú všetku jurisdikciu.“ [1]

Nože na chvíľu počkajme. V 29. kapitole (citát uvedený v 2. námietke) sv. Róbert hovorí, že pápeža nemôžete „súdiť, trestať či zosadiť“. V 30. kapitole hovorí, že zjavný heretik prestáva byť pápežom (t. j. je zosadený) a môže byť „súdený a potrestaný“.

Moja otázka pre namietajúceho je takáto: Je sv. Róbert Bellarmín idiot?

Sv. Róbert Bellarmín nie je ani idiot, ani si neprotirečí. Je učiteľ Cirkvi a presne vie, čo sa snaží povedať. Je teda do očí bijúco jasné, že v 29. kapitole nehovorí o očividne heretickom pápežovi, ale o pravom pápežovi, ktorý dáva zlý príklad; ktorý nie je zjavným heretikom. Kontext kapitoly to bez akýchkoľvek pochybností potvrdzuje.

29. kapitola sv. Róberta obsahuje siahodlhé vyvrátenie deviatich argumentov v prospech stanoviska, že pápež podlieha svetskej moci (cisárovi, kráľovi atď.) a ekumenickému koncilu (heréza konciliarizmu). Počas stredoveku sa stala heréza konciliarizmu (podriadenia pápeža ekumenickému koncilu) vážnejším problémom. Odporujúc tejto heréze, sv. Róbert Bellarmín hovorí, že i keď katolík môže vzdorovať zlému pápežovi, nemôže ho zosadiť, aj keď pápež dáva zlý príklad, narúša štát alebo svojím konaním zabíja duše. Hovorí o zlom pápežovi, ktorý nie je očividným heretikom; správnou reakciou na očividnú herézu sa totiž zaoberá v nasledujúcej kapitole! Je to celkom jednoduché. V nasledujúcej kapitole hovorí, že očividný heretik sa za pápeža nepovažuje!

S týmto na pamäti je námietka proti sedevakantizmu vznesená ohľadom Bellarmína vyvrátená. V 29. kapitole nehovorí o očividnom heretikovi, ale o pravom pápežovi, ktorý koná nevhodne; lebo v 30. kapitole vysvetľuje, že očividne heretický pápež je zosadený, súdený a potrestaný. Je smrteľným hriechom opomenutia, keď „katolícki“ pisatelia kolom dokola citujú pasáž z 29. kapitoly bez toho, aby niekedy uviedli vyhlásenie sv. Róberta o očividne heretických pápežoch v 30. kapitole. Medzi takýchto ľudí zaraďujeme tých, ktorí píšu pre niektoré populárnejšie „tradičné“ publikácie. Títo pisatelia zataja učenie sv. Róberta z 30. kapitoly a zároveň všetkých ďalších svätých, pápežov a kánonistov, ktorí učia, že očividne heretickí pápeži strácajú svoj úrad, pretože chcú oklamať svojich čitateľov, aby si mysleli, že sv. Róbert odsudzuje sedevakantizmus, keď on a všetci raní cirkevní otcovia v skutočnosti stoja za skutočnosťou, že zjavný heretik nie je pápežom.

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, II, 30, hovoriac o nárokovateľovi pápežského úradu: „Lebo v prvom rade je dokázané argumentmi z autority i z rozumu, že zjavný heretik je zosadený ‘ipso facto’. Argument z autority je od sv. Pavla (Títovi 3:10), ktorý prikazuje, aby sa heretikovi vyhlo po dvoch napomenutiach, to jest po tom, čo sa ukazuje ako zjavne tvrdošijný – čož znamená pred akoukoľvek exkomunikáciou alebo súdnym rozsudkom. A toto je to, čo píše sv. Hieronym, dodávajúc, že iní hriešnici sú z Cirkvi vylúčení rozsudkom exkomunikácie, ale že heretici sa sami svojím vlastným činom vyhosťujú a oddeľujú od tela Kristovho.“

A sv. Róbert Bellarmín opäť učí:

„Tento princíp je celkom istý. Nekresťan nemôže byť v žiadnom prípade pápežom, ako pripúšťa sám Kajetán (ib. c. 26). Dôvodom tohto je to, že nemôže byť hlavou toho, čoho nie je členom; teraz ten, čo nie je kresťanom, nie je členom Cirkvi, a očividný heretik nie je kresťan, ako je jasne učené sv. Cypriánom (lib. 4, epist. 2), sv. Atanáziom (Scr. 2 cont. Arian.), sv Augustínom (lib. De great. Christ. kap. 20), sv. Hieronymom  (contra Lucifer.) a inými; preto očividný heretik nemôže byť pápežom.“ [2]

Odpovede na najčastejšie námietky proti sedevakantizmu

[1] St. Robert Bellarmine, De Romano Pontifice, II, 30.
[2] St. Robert Bellarmine, De Romano Pontifice, II, 30.