Rúhanie Jána Pavla II. voči Duchu Svätému a jeho duchovné obete

Tento článok je prepis k videu nižšie:

Ján Pavol II. v 6. bode svojej prvej encykliky, Redemptor hominis, vyhlásil nasledovné:

Toto je zarážajúce kacírstvo a rúhanie. Ján Pavol II. učil, že pevná viera tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá, vychádza z Ducha Svätého. A pre prípad, že by niekto chcel nastoliť otázku prekladu, odcitujme vatikánsky preklad tejto pasáže.

Vo vatikánskom preklade tejto pasáže sa uvádza:

„Či niekedy pevná viera vyznavačov nekresťanských náboženstiev - ktorá je tiež ovocím Ducha pravdy, pôsobiaceho i mimo viditeľných hraníc Kristovho tajomného tela - neuvádza azda do pomykova kresťanov, neraz takých náchylných pochybovať o Bohom zjavených a Cirkvou hlásaných pravdách a takých náklonných na uvoľnenie morálnych zásad a na otvorenie cesty etickému "permisivizmu"?“ – Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 6), 4. marec 1979 (vatikánsky preklad)

Ako môže každý vidieť, heréza je očividná. Ján Pavol II. bludne učí, že viera v nekresťanské náboženstvá vychádza z Ducha pravdy, keď v skutočnosti vychádza z ducha lží (z diabla). Teraz sa v krátkosti pozrime na latinský text, v ktorom je kacírstvo a rúhanie Jána Pavla II. takisto zrejmé.

V latinskom texte sa Ján Pavol II. zmieňuje o firma persuasio, čo znamená: pevné presvedčenie, pevné vierovyznanie alebo pevná viera. Ďalej používa profitentium, genitív prítomného príčastia s významom (tých) vyznávajúcich. Takže sa zmieňuje o pevnej viere alebo presvedčení tých vyznávajúcich. Prívlastkom profitentium je v tejto pasáži non christianas religiones, t. j. nekresťanské náboženstvá. A teda, zmieňuje sa o pevnej viere tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá. Potom používa vzťažné zámeno quae, čo znamená ktorá. Quae ako aj zdôrazňovacie zámeno ipsa (znamenajúce sama osebe/sama/samotná) v kontexte súhlasia s firma persuasio. Takže quae et ipsa procedit znamená ktorá tiež sama osebe vychádza. Takže z koho vychádza pevná viera tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá podľa Jána Pavla II.? Podľa neho vychádza a Spiritu veritatis, t. j. z Ducha pravdy. Toto je totálne kacírstvo a v skutočnosti rúhanie voči Duchu Svätému. Duch pravdy nemôže byť pôvodcom bludu a ľudí nevedie k viere vo falošné náboženstvo, falošné doktríny alebo falošného boha.

„Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy...“ – Evanjelium podľa Jána 16:13

Podľa Knihy žalmov 96:5 a 1. listu Korinťanom 10:20 sú všetky nekresťanské náboženstvá falošné a ich „bohovia“ sú démony.

Kniha žalmov 96:5 – „Lebo všetci bohovia pohanov sú modlami, …“

1. kniha kroník 16:26 – „Lebo všetci bohovia národov sú modlami, ale Pán stvoril nebesia.“

1. list Korinťanom 10:20 – „Ale to, čo obetujú pohania, obetujú démonom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov.“

Niektorí by mohli vzniesť chabú námietku, že Ján Pavol II. sa zmieňoval iba o pevnej viere v aspekty nekresťanských náboženstiev, v ktorých je dodržaný prirodzený zákon. To je, pravdaže, nepodložený nezmysel. Ján Pavol II. to nehovorí. Zmieňuje sa o pevnej viere tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá. Pevná viera v nekresťanské náboženstvo, isteže, zahŕňa presvedčenie človeka o falošnom božstve alebo falošných božstvách a základných učeniach tohto nekresťanského náboženstva. Vskutku, pevná vernosť nekresťanskému náboženstvu vyplýva z viery danej osoby v najdôležitejšie tvrdenia tohto náboženstva, ako napríklad v „boha“, ktorého uctieva. „Viera“ človeka v to náboženstvo je neoddeliteľne spojená s falošnými doktrínami a modlárstvom tohto falošného náboženstva.

Ján Pavol II., rúhač, učí, že Duch Svätý vnúkava vieru vo falošných bohov a bludné učenia.

Ján Pavol II. v tejto súvislosti tiež používa operante, ablatív prítomného času, mužského rodu, jednotného čísla, čo znamená pôsobiaci alebo účinkujúci. Operante v kontexte súhlasí so Spiritu, podstatným menom mužského rodu, jednotného čísla v ablatíve. Čiže Ján Pavol II. explicitne učí, že pevná viera tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá sama osebe vychádza z Ducha Svätého pôsobiaceho alebo účinkujúceho. Toto je jasná a neobhájiteľná heréza. Je to ďalším dôkazom toho, že Ján Pavol II. bol evidentne heretickým nekatolíckym antipápežom.

Heréza Jána Pavla II. v Redemptor hominis (# 6)

„Či niekedy pevná viera tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá – ktorá tiež sama osebe vychádza z Ducha Pravdy pôsobiaceho mimo viditeľných hraníc mystického tela – azda neuvádza do pomykova kresťanov, neraz takých náchylných pochybovať o Bohom zjavených a Cirkvou hlásaných pravdách a takých náklonných na uvoľnenie morálnych zásad a na otvorenie cesty etickému permisivizmu?“

„Nonne interdum firma persuasio non christianas religiones profitentium — quae et ipsa procedit a Spiritu veritatis, extra fines aspectabiles Corporis mystici operante — forsitan confundat Christianos, ad dubitandum de veritatibus a Deo revelatis et ab Ecclesia nuntiatis saepe tam proclives ac tam pronos ad infirmanda principia doctrinae moralis et ad aperiendam viam licentiae cuncta in re ethica permittendi?“

Nemalo by byť potrebné, aby sme citovali katolícke učenie, aby sme jeho herézu vyvrátili. Bludnosť tvrdenia Jána Pavla II. by mala byť zjavná. Avšak uvážte, že v Druhom oranžskom koncile v r. 529 sa o milosti učilo, že ľudia potrebujú osvietenie a vnuknutie Ducha Svätého na to, aby prijali pravdu týkajúcu sa večnej spásy (a teda na to, aby mali pevné presvedčenie o pravej viere).

II. oranžský koncil, 529, 7. kánon: „Ak niekto tvrdí, že si môžeme utvoriť akýkoľvek správny názor alebo urobiť akúkoľvek správnu voľbu, ktorá sa týka spásy večného života, ako je pre nás účelné alebo aby sme mohli byť spasení, to jest súhlasiť s kázaním Evanjelia našimi prirodzenými silami bez osvietenia a vnuknutia Ducha Svätého... je zvedený heretickým duchom...“

Čiže pevné presvedčenie o pravej viere vychádza z vnuknutia Ducha Svätého. Ján Pavol II. avšak učil, že vnuknutie Ducha Svätého je dané nekresťanom, aby pevne verili v nekresťanské náboženstvá a falošných bohov. To je kacírstvo a rúhanie.

Ako vyhlásil pápež Lev XIII. vo svojej encyklike Providentissimus Deus z r. 1893 ohľadom vnuknutia od Ducha Svätého:

Pápež Lev XIII., Providentissimus Deus (# 20), 18. november 1893: „...vnuknutie je nielen podstatou nezlúčiteľné s chybou, ale vylučuje a odmieta ju tak úplne a nevyhnutne, ako je nemožné, že by Boh Samotný, najvyššia Pravda, mohol vysloviť to, čo nie je pravdivé. Toto je starodávna a nemeniaca sa viera Cirkvi slávnostne definovaná na konciloch Florencie a Tridentu...“

Uvažujte aj o tom, ako konkrétne Ján Pavol II. vyložil svoje rúhanie. Ako už bolo spomenuté, používa quae et ipsa, čo znamená ktorá tiež sama osebe. Využíva zdôrazňovacie zámeno ipsa (sama/sama osebe), aby bolo jeho nehorázne rúhanie veľmi jasne zaznamenané. Obdobným spôsobom, nezmieňuje sa iba o nejakej pozitívnej mienke o nekresťanskom náboženstve, akoby vychádzala z Ducha Svätého, čož by bol hrozný výrok sám osebe; ale veľmi výslovne sa zmieňuje o pevnej viere tých vyznávajúcich (profitentium) nekresťanské náboženstvá. Je to akoby chcel s diabolskou zlobou učiť svoju herézu veľmi výslovným spôsobom, aby tí, ktorí si ho neskôr uctia, mohli byť odsúdení za to, že tak urobili. Toto je v súlade s jeho modus operandi. Chcel sa vysmievať z Ducha Svätého. Presne o toto mu išlo.

Pred niekoľkými mesiacmi vyvolal antipápež František rozruch a bol právom kritizovaný za to, že v spoločnom vyhlásení s imámom učil podobnú herézu. V tomto vyhlásení František a imám tvrdili, že rozmanitosť náboženstiev je Bohom chcená. Františkovo vyhlásenie je očividne kacírstvom a rovná sa apostáze. Nielenže učil, že Boh rozmanitosť náboženstiev toleruje, ale že Boh pozitívne chce rozmanitosť náboženstiev, keďže v tej istej vete sa František zmieňoval o tom, ako Boh chcel odlišné pohlavia.

František a veľký imám Al Azharu, Dokument o ľudskom bratstve pre mier a spolužitie vo svete, 4. február 2019: „Pluralizmus a rozmanitosť náboženstiev, farby pleti, pohlavia, rasy a jazyka je Bohom chcená v Jeho múdrosti, s ktorou stvoril ľudské bytosti.“

Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 6), 4. marec 1979: „Či niekedy pevná viera tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá – ktorá tiež sama osebe vychádza z Ducha Pravdy pôsobiaceho mimo viditeľných hraníc mystického tela – azda neuvádza do pomykova kresťanov, neraz takých náchylných pochybovať o Bohom zjavených a Cirkvou hlásaných pravdách...“

No ako sme práve videli, antipápež Ján Pavol II. už oficiálne učil rovnaký typ herézy vo svojej prvej encyklike. Napriek tomu si nespočetné množstvo zvedených falošných tradicionalistov myslí, že František je hrozný – a v tom majú pravdu – ale myslia si, že Ján Pavol II. bol „svätý“. Toto je kľúčový aspekt podvodu posledných čias a pocty vzdávanej obrazu šelmy.

Apokalypsa 13:14 – „A zvádza tých, ktorí bývajú na zemi, znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, hovoriac obyvateľom zeme, aby urobili obraz šelme, čo bola ranená mečom, a (predsa) žila.“

[Pozrite si naše video Apokalypsa teraz vo Vatikáne.] Je tiež zmienkyhodné, že v tej istej časti svojej heretickej encykliky, Redemptor hominis, Ján Pavol II. učí, že zbližovanie sa s predstaviteľmi nekresťanských náboženstiev sa musí uskutočňovať aktivitami ako napríklad spoločná modlitba.

Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 6), 4. marec 1979: „To, čo sme práve povedali, treba aplikovať – hoci iným spôsobom a s príslušnými rozdielmi – na činnosť, ktorá má za cieľ zblíženie s predstaviteľmi nekresťanských náboženstiev a prejavuje sa v dialógu, v stretnutiach, v spoločnej modlitbe, v odkrývaní pokladov ľudskej duchovnosti, ktoré ako dobre vieme, nechýbajú ani vyznavačom týchto náboženstiev. Či niekedy pevná viera tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá – ktorá tiež sama osebe vychádza z Ducha Pravdy pôsobiaceho mimo viditeľných hraníc mystického tela – azda neuvádza do pomykova kresťanov, neraz takých náchylných pochybovať o Bohom zjavených a Cirkvou hlásaných pravdách...“

Toto je bludné učenie a oficiálne schválenie smrteľného hriechu. Cirkev prostredníctvom pravých pápežov spoločnú modlitbu s predstaviteľmi nekresťanských náboženstiev zakazuje.

Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 2), 6. január 1928, odsudzujúc medzináboženské zhromaždenia: „Z tohto dôvodu sú týmito osobami často usporadúvané zjazdy, stretnutia a zhromaždenia, na ktorých je prítomné veľké množstvo poslucháčov a na ktorých sú všetci bez rozdielu pozvaní zapojiť sa do diskusie, pohania akéhokoľvek druhu ako aj v Krista veriaci... Takéto pokusy sa katolíkmi rozhodne nijak schvaľovať nemôžu, keďže sa zakladajú na tom bludnom názore, ktorý považuje všetky náboženstvá za viac-menej dobré a chvályhodné... Nielenže sú tí, čo sa tohto názoru držia, v omyle a oklamaní, ale tiež prekrúcajú ideu pravého náboženstva, odmietajú ho, a kúsok po kúsku sa uchyľujú k naturalizmu a ateizmu, ako sa to nazýva; z čoho jasne vyplýva, že ten, čo podporuje tých, čo tieto teórie zastávajú a pokúšajú sa ich zrealizovať, celkom opúšťa božsky zjavené náboženstvo.“

Oficiálne učenie Jána Pavla II., že by mala existovať spoločná modlitba s tými, ktorí predstavujú nekresťanské náboženstvá, je ďalším dôkazom toho, že nevyznával pravú vieru, a preto sa nemôže považovať za člena Katolíckej Cirkvi alebo pravého pápeža.

Pápež Pius XII., Mystici Corporis Christi (# 22), 29. jún 1943: „V skutočnosti iba tí majú byť započítaní medzi členov Cirkvi, ktorí obdržali kúpeľ regenerácie a vyznávajú pravú vieru.“

Kacírstvo a rúhanie, ktoré Ján Pavol II. vyjadril voči Duchu Svätému ohľadom nekresťanských náboženstiev, bolo naprieč jeho antipontifikátu exemplifikované jeho opakovanými smrteľne hriešnymi činmi, ohavnosťou v Assisi, jeho mnohými herézami a prejavmi náboženského indiferentizmu, jeho opakovanou chválou falošných náboženstiev atď.

Jestvuje mnoho ľudí, ktorí si myslia, že sú informovanými tradičnými alebo konzervatívnymi katolíkmi, a predsa považujú nekatolíckeho odpadlíka Jána Pavla II. za „svätého“.

KŇAZSKÉ BRATSTVO SVÄTÉHO PETRA, ROČNÝ APEL, 2019: „Byť radikálnym znamená vrátiť sa späť ku koreňom – v našom prípade, vrátiť sa k našim začiatkom (pôvodu) ako katolíkov. Keďže FSSP (Kňazské bratstvo svätého Petra) bolo kánonicky vztýčené pápežom sv. Jánom Pavlom II. v r. 1988, verne sme slávili tradičnú omšu a sviatosti ako stred našej charizmy.“

Sú totálne zvedení. Tým, že ho považujú za svätého s čo i len základnými vedomosťami o jeho náboženskom indiferentizme a skutkami s tým súvisiacimi, sa stávajú účastnými na ťažkom hriechu a odmietnutí katolíckej viery.

Modlárske medzináboženské stretnutia Jána Pavla II. v Assisi (1986, 2002)

Toto je kľúčový aspekt apokalyptického zvodu a proroctiev o šelme posledných čias a cti, ktorá sa vzdáva obrazu pohanského rímskeho kráľa, ktorý bol ranený – t. j. Antikristovi.

Apokalypsa 13:3 – „A jedna z jej hláv [t. j. jeden zo siedmich kráľov Ríma spojený s neviestkou babylonskou – pozri Apokalypsu 17] bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila, a celá zem sa divila, ako nasledovala šelmu.“

Apokalypsa 13:14 – „A zvádza tých, ktorí bývajú na zemi, znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, hovoriac obyvateľom zeme, aby urobili obraz šelme, čo bola ranená mečom, a (predsa) žila.“

V skutočnosti, uvažujúc o tom, kým bol, dáva zmysel, že antipápež Ján Pavol II. sa rozhodol rúhať sa Duchu Svätému vo svojej úplne prvej encyklike.

V tej istej encyklike tiež definoval kresťanstvo a Evanjelium ako úžas nad človekom! To je, pravdaže, antikristovské rúhanie.

Je tiež veľmi zaujímavé, že Ján Pavol II. v onom kontexte používa výraz Duch pravdy (Spiritu veritatis), pričom naráža na Ducha Svätého. My si myslíme, že z jeho strany to bolo úmyselné zdôraznenie rúhania. Výraz Duch pravdy pochádza z Evanjelia podľa Jána, 16. kap., kde sa pravý Kristus zmieňuje o Duchu Svätom ako o Duchu pravdy, ktorý bude viesť apoštolov a Jeho Cirkev do celej pravdy.

Ján Pavol II., Redemptor hominis (# 6), 4. marec 1979: „Či niekedy pevná viera tých vyznávajúcich nekresťanské náboženstvá – ktorá tiež sama osebe vychádza z Ducha Pravdy [Spiritu veritatis] pôsobiaceho mimo viditeľných hraníc mystického tela – azda neuvádza do pomykova kresťanov, neraz takých náchylných pochybovať o Bohom zjavených a Cirkvou hlásaných pravdách...“

Evanjelium podľa Jána 16:13 – „Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy...“

Čiže vzťahuje sa to na Ducha vedúceho ľudí ku kresťanstvu. Ale Antikrist, obraz šelmy posledných čias, Ján Pavol II., sa vo svojej úplne prvej encyklike uistil o tom, že bude učiť, že Duch pravdy vedie ľudí k tomu, aby verili v nekresťanstvo, falošné náboženstvá diabla.

Toto je tiež dôvodom, prečo Ján Pavol II. vo svojej prvej homílii vyhlásil, že prehlásenie z Mt 16:16, kde sv. Peter o Ježišovi hovorí: „Ty si Kristus, syn živého Boha,“ sa vzťahuje na pravdu o človeku.

Ján Pavol II., Úplne prvá homília, nedeľa, 22. október 1978: „Všetci z vás, ktorí stále hľadajú Boha, všetci z vás, ktorí už máte neoceniteľné dobré šťastie veriť, a tiež vy, čo ste trápení pochybnosťou: prosím počúvajte ešte raz, dnes, na tomto posvätnom mieste, slovám vyrieknutým Šimonom Petrom. V týchto slovách je viera Cirkvi. V týchto istých slovách je nová pravda, vskutku, konečná a definitívna pravda o človeku: Synovi živého Boha – ‘Ty si Kristus, Syn živého Boha.’“ [1]

To je antikristovské kacírstvo a rúhanie! Medzi niektorých zo zvedených falošných tradicionalistov alebo falošných konzervatívcov, ktorí považujú antipápeža Jána Pavla II. za svätého, patria:

Michael Voris a Church Militant...

Michael Voris: „pápež svätý Ján Pavol II.“

Christine Niles: „pápež svätý Ján Pavol II.“

...takzvaní „kňazi“ Bratstva sv. Petra...

KŇAZSKÉ BRATSTVO SVÄTÉHO PETRA, ROČNÝ APEL, 2019: „Byť radikálnym znamená vrátiť sa späť ku koreňom – v našom prípade, vrátiť sa k našim začiatkom (pôvodu) ako katolíkov. Keďže FSSP (Kňazské bratstvo svätého Petra) bolo kánonicky vztýčené pápežom sv. Jánom Pavlom II. v r. 1988, verne sme slávili tradičnú omšu a sviatosti ako stred našej charizmy.“

...ľudia v EWTN...

Doug Keck: „Je to Jason Evert, autor [knihy] Svätý Ján Pavol Veľký...“

EWTN News Nightly: „Práve sme si pripomenuli 41. výročie zvolenia Jána Pavla II. za pápeža“

EWTN News Nightly with Lauren Ashburn: „Pápež František navštívil hrobku svätého Jána Pavla II., dnes, na jeho sviatok.“

EWTNRC.com: „Ďalší vynikajúci darčekový nápad pre vás je tento jednodesiatkový Ruženec svätého Jána Pavla II. A tento Ruženec je vyrobený z veľkých desaťmilimetrových drevených gorálok, postriebreného pápežského krucifixu a stredovej ozdoby, ktorá predstavuje portrétový obraz nášho milovaného svätého Jána Pavla II. pri modlitbe...“

EWTNRC.com: „Pozrite sa na tento krásny úsmev. Pápež svätý Ján Pavol II. so svojim vľúdnym žiarivým úsmevom. Ak vám toto nenavráti dobrú spomienku, tak čo áno?“

...„Katolícke odpovede“...

Tim Staples: „pápež svätý Ján Pavol Veľký mal takú krásnu metaforu“

...Mark Goring...

„Otec“ Mark Goring: „Dvaja z veľkých svätcov našej doby sú svätý Padre Pio a svätý Ján Pavol II.“

...Michael Matt...

Michael Matt: „svätý Ján Pavol... svätý Ján Pavol... Nespochybňujem jeho osobnú svätosť“

...Taylor Marshall...

Taylor Marshall: „svätý Ján Pavol II. nazval našu Pani z Guadalupe hviezdou novej evanjelizácie“

...Centrum sv. Benedikta...

...Lifesite news...

...a mnohí ďalší...

„Ctený Linus Clovis, Family Life International, LIFESITE“: „Bratia, sestry, priatelia života, prvé slová pápeža svätého Jána Pavla II. ...“

„svätý Ján Pavol II.“

Pollex Sordidus: „svätý Ján Pavol II.“

 „Otec“ Mike Schmitz: „Názov daný týmto učeniam svätého Jána Pavla Veľkého“

Gerald Murray, World Over, Apoštolská exhortácia o rodine: „...obavy, ktoré boli vznesené svätým Jánom Pavlom II.“

Napriek tomu, že títo ľudia hovoria niektoré pravdivé veci, všetci z tých ľudí sú, bohužiaľ, falošnými učiteľmi na ceste do pekla. Sú v temnote. Majú účasť na ťažkom hriechu a odmietnutí prvého prikázania, pretože venerujú povestne podlého kacíra a odpadlíka, ktorý podporoval modlárstvo, rúhal sa Duchu Svätému, učil náboženskému indiferentizmu a falošnému ekumenizmu, učil všeobecnú spásu, učil, že človek je Boh, a mnohé ďalšie veci.

Všetko je to zdokumentované v našich materiáloch. Ak počujete niekoho, kto si myslí, že Ján Pavol II. bol svätý alebo dobrý, vedzte, že tá osoba je v temnote. Ale keďže František Jána Pavla II. slávnostne „kanonizoval“, jediným spôsobom, ako, neodporujúc si, odmietnuť Jána Pavla II. ako podlého človeka, akým bol, čo človek musí, je odmietnuť aj Františka ako nekatolíckeho antipápeža, ktorým on rozhodne je. To je dôvodom, prečo je nevyhnutné zaujať sedevakantistický postoj, v tejto dobe veľkého odpadnutia opravdivý katolícky postoj.

Pápež Pavol IV., Cum ex Apostolatus Officio,  15. február 1559: „...pre prípad, žeby nás postihlo, že by sme na svätom mieste videli ohavnosť spustošenia, o ktorej hovoril prorok Daniel. (…) ...ustanovujeme, určujeme, nariaďujeme a definujeme, že ak niekedy vyjde najavo, že nejaký biskup... sa pred svojím povýšením či už na kardinála alebo rímskeho pápeža odklonil od katolíckej viery alebo upadol do nejakej herézy: (i) povýšenie, ba aj keby malo byť súhlasné s jednomyseľným súhlasom všetkých kardinálov, je nulitné a neplatné...“

Toto je tiež dôvodom, prečo je materiál, ktorý sme vytvorili približne pred 15 až 20 rokmi na základe rozsiahleho výskumu a ktorý podrobne odhaľuje herézy Jána Pavla II., Benedikta XVI. a ďalších antipápežov II. vatikánskeho koncilu, kľúčový.

Ľudia, ktorí sú s týmito skutočnosťami a prezentáciami neoboznámení, sú si v mnohých prípadoch jednoducho nevedomí toho, čo potrebujú vedieť, aby mali základnú a náležitú znalosť súčasnej situácie.

Naša Pani z La Salette, 19. september 1846: „Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista... Cirkev bude v zatmení.“

Tou situáciou je, že Rím v súlade s proroctvami stratil vieru a stal sa sídlom Antikrista a že sekta II. vatikánskeho koncilu nie je Katolíckou Cirkvou, ale prorokovanou proticirkvou posledných čias, babylonskou neviestkou.

Apokalypsa 17:4-5 – „A žena bola odetá do purpuru a šarlátu a ozdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami, v ruke mala zlatý pohár plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‘Veľký Babylon, matka neviestok a ohavností zeme.’“

Zjavenie Jána 18:2 – „... ‘Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov a väzením každého nečistého ducha a väzením každého nečistého vtáka a väznicou každej nečistej a nenávidenej zveri.‘“

Šelma pohanskej Rímskej ríše sa vrátila a zmocnila sa hmotných budov Katolíckej Cirkvi, bezprostredne napĺňajúc apokalyptické proroctvá o návrate šelmy, ktorá bola.

šelma = pohanský Rím

Apokalypsa 17:8 – „‘A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, a zasa príde.’“

Toto je tiež dôvodom, prečo sú mnohí falošní konzervatívci a falošní tradicionalisti šokovaní a v stave údivu a úžasu ohľadom toho, čo sa deje v Ríme.

O tom sa prorokuje v Apokalypse.

Twitter – @ChristineNiles1: „Vážne – čo sa do pekla deje? Kmeňové rituály vykonávané na posvätnej pôde v prítomnosti nášho Pána v Svätej Eucharistii, v rámci posvätných stien našich kostolov & sídla globálneho katolicizmu, Baziliky sv. Petra – všetko pod dohľadom pápeža.“

Michael Matt: „Do čerta! Čo sa deje?“

lifesitenews.com:
„Každý sa pýta: ‘Čo sa to vlastne v týchto dňoch deje v Katolíckej Cirkvi a predovšetkým vo Vatikáne?’
Nie sú to len naši katolícki čitatelia, čo sa nad týmto čudujú. Sú to tiež mnohí naši mnohí nekatolícki čitatelia a aktivisti za život a za rodinu...“

Budú sa diviť, pretože uvidia šelmu (to jest pohanský Rím), ktorý oponoval starovekej Cirkvi a potom bol nahradený kresťanskou Európu a vracia sa v posledných časoch.

Antipápež František „požehnáva“ nahú pohanskú modlu, Pachamamu

šelma = pohanský Rím

Apokalypsa 17:8 – „‘A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, a zasa príde.’“

Apokalypsa 17:8 – „‘A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť [θαυμασθήσονται], keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, a zasa príde.’“

θαυμάζω (thaumazo) – divím sa/čudujem sa, žasnem
θαυμάζω – „byť niečím mimoriadne dojatým/ohúreným alebo znepokojeným/rozrušeným“ (BDAG, s. 444)

Katolícka Cirkev, jediná pravá Cirkev Kristova nevyhnutná k spáse, stále existuje vo vernom zvyšku opravdivých tradičných katolíkov.