Námietka 1): Pekelné brány nemôžu Cirkev premôcť, ako povedal Kristus (Mt 16). Povedal, že so svojou Cirkvou bude po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28). To, čo hovoríte, je v rozpore s Kristovými prisľúbeniami.

Odpoveď: Nie, nezlyhajúcnosť (Kristov prísľub, že vždy bude so svojou Cirkvou a že ju nepremôžu pekelné brány) znamená, že Cirkev zostane až do konca času v podstate takou, aká je. Nezlyhajúcnosť Cirkvi si vyžaduje, aby až do konca sveta existoval aspoň [malý] zvyšok Cirkvi a aby pravý pápež nikdy autoritatívne neučil celú Cirkev blud. Nevylučuje to antipápežov vydávajúcich sa za pápežov (ako tomu bolo mnohokrát v minulosti, dokonca aj v Ríme) alebo bludnú sektu, ktorá v posledných dňoch zmenší prívržencov pravej Katolíckej Cirkvi na [malý] zvyšok. Toto je presne to, k čomu má podľa proroctiev dôjsť v posledných dňoch a k čomu došlo počas ariánskej krízy.

Sv. Atanáz: „Aj keby sa katolíci verní Tradícii zmenšili na hŕstku, oni sú tými, čo sú pravou Cirkvou Ježiša Krista.“ [1]

Ďalej by sa malo poznamenať, že Cirkev definovala, že heretici sú pekelnými bránami, ktoré spomenul náš Pán v Mt 16!

Pápež Vigilius, Druhý carihradský koncil, 553: „...máme na pamäti to, čo bolo sľúbené o Svätej Cirkvi a ňom, čo povedal, že pekelné brány ju nepremôžu (týmito rozumieme smrť šíriace jazyky heretikov); ...“ ^[2]

Pápež sv. Lev IX. 2. september 1053: „Svätá Cirkev postavená na skale, to jest na Kristovi, a na Petrovi... lebo pekelnými bránami, to jest spormi heretikov, ktoré vedú márnomyseľných do záhuby, nebude nikdy premožená.“ [3]

Sv. Tomáš Akvinský (+1262): „Múdrosť nech naplní srdcia veriacich a v mĺkvosť obráti príšerné bláznovstvo heretikov, ktoré sa výstižne označuje za pekelné brány.“ [4] (Úvod do Catena Aurea)

Všimnite si, že heretici sú pekelnými bránami. Heretici nie sú údmi Cirkvi. To je dôvodom, prečo heretik nikdy nemôže byť pápežom. Pekelné brány (heretici) nikdy nemôžu mať moc nad Cirkvou Kristovou. Nie sú to tí, čo odhaľujú heretických antipápežov II. vatikánskeho koncilu, čo tvrdia, že pekelné brány Cirkev premohli; sú to tí, čo ich tvrdošijne obhajujú za pápežov napriek tomu, že je o nich jasne dokázané, že sú očividnými heretikmi.

Pápež Inocent III., Eius Exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie [Cirkev] heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú Cirkev, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“ [5]

Sv. František De Sales (17. storočie), Učiteľ Cirkvi, Katolícka kontroverzia, strany 305-306: „Teraz, keď on [pápež] je explicitne heretikom, ipso facto odpadá od svojej dôstojnosti a von z Cirkvi...“

Neexistuje jediné učenie Katolíckej Cirkvi, ktoré by sa dalo citovať a ktoré by bolo v rozpore so skutočnosťou, že v súčasnosti existuje bludná sekta, ktorá zmenšila pravú Katolícku Cirkev na [malý] zvyšok v dňoch veľkého odpadnutia a ktorej predsedajú antipápeži, ktorí sa neprávom vydávajú za pápežov. Tí, čo tvrdia, že sekta II. vatikánskeho koncilu je Katolíckou Cirkvou, tvrdia, že Katolícka Cirkev oficiálne schvaľuje falošné náboženstvá a bludné náuky. To je nemožné a znamenalo by to, že Katolícku Cirkev premohli pekelné brány.

Odpovede na najčastejšie námietky proti sedevakantizmu